Bez pomoci

Vedúci

Našli sme komoru.
Dobrá správa: bolo v nej veľa jedla.
Zlá správa: teroristi hodili na strechu bombu a tak väčšinu jedla pochovali.
"Debili." Zašomral Daniel. "Chcú nás zabiť, alebo čo?!"
Radšej som sa k tomu nevyjadrovala.
Podarilo sa nám spod trosiek vyhrabať škatuľu pomarančov a tri bochníky chleba. Viac sme nemohli, lebo hrozilo, že sa to všetko zrúti.
Potom sme našli pracovňu vedúceho. Okná boli zabednené, takže som sa tu cítila prijemnejšie, ako v stane alebo komore. Adrien pristúpil k stolu a zasvietil si naň. Boli tu rozložené mapy. Potom namieril svetlo aj na kreslo za stolom, ale to nemal robiť.
Sedel na nej vedúci, mŕtvy vedúci, s podrezaným hrdlom. Oči mal vyvalené, akoby niečo také nečakal. Nemohla som sa pozerať na jeho tvár. Chcela som vybehnúť z miestnosti, ale Adam ma ale vo dverách chytil. "Nemôžeš odtiaľto odísť. Je tam tma. A možno tam ešte niekto je..." Tá posledná veta mi nahnala strach. Chcela som byť na bezpečnom mieste. Nechcela som plakať, ale jedna horúca slza mi už stekala po líci. Rýchlo som ju utrela, aby si to nikto nevšimol. Ale Adam to zbadal a pohladil ma po vlasoch. "To bude dobré." Zašepkal. Nebude to dobré! Chcela som mu to vykričať do tváre, ale pochopila som, že sa ma snažil  utíšiť.
Napokon som sa od neho odtiahla. Nepotrebujem, aby ma niekto upokojoval. Nechcem falošný pocit bezpečia.

Kathrine rozkázala chalanom, aby vedúceho odpratali. My dve sme si zatiaľ sadli na zem a oddychovali.
Vrátili sa o desať minút. Dúfam, že mŕtvolu odpratali dosť ďaleko.
Postupne sme prehľadali celú budovu. Nikde ani živej duše, čo ma moc neupokojilo. Koľkí dnes museli zomrieť?
Štvorlístok mŕtvoly nahádzal do bazéna. Nebola v ňom voda a už tak tam bola hromada tiel. 
Našli sme celkom obývateľnú miestnosť. Rozhodli sme sa, že tam prespíme "Tu si našla tie periny, však?" Tipoval Nick. Kathrine prikývla. V streche neboli žiadne diery. Jedno okno bolo rozbité. Vôbec sa mi nepáčila myšlienka, že kým spím, mieri na mňa pištoľou niekto zvonka a tak sme ho zabednili.
Na zemi boli roztiahnuté matrace. Adam sa na jeden hodil a pomädlil si ruky. "Dobrú noc." Všetci sa na neho vyjavene pozerali. Nakoniec sa k nemu zohol Adrien. "Vstávaj!" štuchol ho do rebier. "Ešte musíme prebrať isté hm... veci."
Adam pomaly otvoril oči. "A ja som sa už tešil na spánok." Zahundral.
Adrien položil baterku na zem, a všetci sme si posadali okolo nej, ako okolo ohňa.
"Tak fajn," Začal Adrien. "Idem rovno k veci. Vôbec sa mi nepáči predstava, že budeme spať v tejto budove všetci naraz , keď sú okolo samé mŕvolky, a páchatelia sa môžu hocikedy vrátiť. Preto by som chcel zaviesť nočné hliadky." Pozrel sa na hodinky. "Rozdelíme sa do dvojíc. Súhlasíte?" Vlastne sme nemali na výber, ak sme si chceli byť istí, že dnešnu noc prežijeme.
"Ako sa rozdelíme?" Spýtala som sa. "Beriem si poslednú hliadku!" Okamžite sa ozvala Kate. Rýchlo mi to došlo. "Budem s Kathrine ." Ozvala som sa pre istotu. "Ja mám prvú." rozhodol Adam. Vedela som prečo. Keď už spať, tak v jednom kuse. Adrien sa na nás zagánil, akoby mu hlavou prebehlo to isté. Mehehehe pomyslela som si. Kto neskoro chodí... "Som z Adamom." Povedal Adrien a tým rozhodol.
Prvú hliadku má on s Adamom, tretiu ja s Kathrine a druhá pripadla Danielovi a Nicovi.
Vybrala som si matrac čo najďalej od dverí, medzi Kate a Adamom. Dúfam, že sa dnešnú noc aj vyspím.