Odhalenie

147 3 0
                                    

Sedel som v sieni nad papiermi a spolu s Martinom sme rozmiestňovali stráže .

"Pane."

"Hovor Georg ."vyzval som vojaka

"Prichytili sme kuchára so slúžkou, ako kradnú jedlo z kuchyne."

"Kam si ich dal?"

"Sú vo vezení."

"Dobre, na obed pôjdem za nimi ."vrátil som sa späť k papierom

----------------------

"On ich uväznil !"vrieskala Marta

"Koho ?"posadila som sa v posteli

"Margitu a kuchára."

"Prečo?" 

"Kradli jedlo ."pretočila očami

Plne som sa prebrala .Ja sama som im kázala dávať zvyšky chudobným .Zlostne som vstala z postele a vybehla von z izby.

"Ale pani."

"Prestaň Marta! To už prehnal ,somár jeden!  utekala som chodbou 

Sluhovia od mňa odskakovali s otvorenými ústami .Kašlem na nich, kde je ten idiot!

Vbehla som do siene .Zadýchane sa oprela o stôl.

"Okamžite pusť kuchára a Margitu!" pozrela som sa na Artura

"A ty si kto? prekvapene vstal

"Tvoja žena! Ty trdlo!" 

Martin vyzeral akoby mal dostať infarkt a Artur sa s otvorenou hubou ku mne približoval.

" žena?"

Seklo ma .Pozrela som sa na seba. Doriti, Zabudla som sa zamaskovať .Tak to preto Marta vyšilovala .V sekunde som sa otočila a utekala do izby .Kde stála vysmiata Marta.

"Už vám to došlo?" uštipačne nadhodila 

"Mlč a pomôž mi s tou truhlou ."snažila so sa ju dať pred dvere

"Ani ma nenapadne. Teraz si zjedzte čo ste si navarila ."vypochodovala von a dnu vpustila Artura

--------------------

Elena sa snažila tlačiť truhlu k dverám, no ked ma zazrela prestala .Odfrkla si vlasy z očí a posadila na truhlu.

"Tak žena ,ty si ma po celý čas klamala?"

"No asi to tak bude ,muž môj."

"Naše deti, by vraj po tebe zdedili chorobu ?"môj hlas naberal na sile

Vstala ."Mohli by."

"Akú ,že si krásna alebo že si úplný blázon?" zúril som

"Nie som blázon. Chcela som sa chrániť!" celá červená kričala

"Predo mnou? Nikdy som ti neublížil!" rozhodil som ruky

"Nemusel si, to iný za teba." pristúpila ku mne

Očarene som hľadel na tvár anjela .Popadol som ju do náručia a vášnivo pobozkal. Nedokázal som prestať. Dupla mi na nohu .Prekvapene som ju pustil.

"Si moja žena."

"Ha, zrazu." založila si ruky

"Chod preč, nechcem ťa tu!" zúrila

"Priznaj si to, cítiš ku mne niečo." uškieral som sa

"Ani za svet !" trucovala

"Ked dostaneš konečne rozum, budem ťa čakať ."odkráčal som preč 

Hned za mnou zabuchla dvere .Usmieval som sa popod nos. Dostanem ju. Bude moja .

Chytrá kráskaWhere stories live. Discover now