Chytrá kráska

žena

Chlapec ma viedol na kraj lesa kde stála malá chalúpka.

"čo je tvojej mame?"

"Neviem ,nechce vstať z postele."

"Neboj sa, pomôžem jej. Počkaj ma vonku."

Vošla som do tmavého domca. Na posteli ležala žena.

"Počuješ ma? čo ťa bolí?" pristúpila som k lôžku. Nato mi všetko s černalo .

Prebudila ma rana do tváre ."Vstávaj !"

Opatrne som otvorila oči. Predo mnou sa skláňala Miranda.

"Ty? čo tu chceš?"

"Vravela som, že mi zaplatíte. Ja som mala byť paniou hradu a ty si mi to prekazila." začala sa smiať ako blázon 

Potrepala hlavou." No s tebou si špiniť ruky ja nebudem ale môj milý ha ha ha."

"Kto je to?"

 "To by si chcela vedieť, čo? Chceš mi ho zobrať!" zúrivo ma zdrapla za ramená

Počas jej kecov sa mi podarilo uvoľniť ruky z lana a vrhla som sa na ňu.

Nečakala to a spadla na zem. Pri páde si poranila hlavu o roh stola a prevrhla lampu .Naokolo sa v sekunde rozhoreli plamene .Snažila som sa jej nahmatať pulz ale bolo neskoro ,umrela.

Oslepená ohňom, dusiaca sa dymom som sa vytackala von. Chvíľu mi trvalo sa spamätať ,no po čase som sa rozbehla domov.

--------------------

"Marta ,kde je Elena?"

"Od rána som ju nevidela, pane."

Je už skoro noc a jej nikde .Stalo sa jej snád niečo? hútal som

"Kto ju videl naposledy?"

"Správca ,kontrolovala zásoby." víťazne riekla Marta

Bežal som za správcom.

"Videl si Elenu?"

"Ráno bola so mnou. Potom prišiel chlapec, že má chorú matku. Odišla s ním."

"Ktorým smerom?"

"K lesu. Deje sa niečo?"

"Neviem, len mám divný pocit."

Zvolal som mužov .Na koňoch sme cválali nocou k lesu.

Moje srdce zvierala čoraz väčšia úzkosť.

Z diaľky sme videli plamene, no na mieste nebolo po nej ani stopy.

"Prišli sme neskoro." smutne povedal Martin

"Nehovor sprostosti. Niekde tu je. Rozdeľte sa a hľadajte v lese!"