Chytrá kráska

Oheň

V noci ma prebudili zvony v dedine .V diaľke som videla plamene. Rozbehla som sa za Arturom kričiac "Horí, Horí!!"

Artur vybehol z komnaty. Bol už oblečený akurát si pripínal meč. "Ostaň tu, ja idem spolu s mužmi hasiť ."a už ho nebolo.

Bežala som späť. Rýchlo si upravila masku a s liečivami nasadla na koňa .Smer dedina.

V dedine všetko čo malo ruky hasilo .Zranený nariekali popri nehoriacich domcoch.

"Mamí, mamí!" začula som plač.

Dieťa plakalo vedľa popálenej ženy.

"Neboj sa, pomôžem jej. "Rany som natrela hojivou masťou a oviazala jemným plátnom. Postupne som obchádzala všetkých zranených takmer do rána. Unavená som kráčala k svojmu koňovi.

----------------

S mužmi sme hasili do rána. Našťastie nik nezomrel, iba dva domce zhoreli do tla.

"Nechápem ako mohol horieť tento dom, nik v ňom už nežije ,Pane ."hovoril mi unavený starosta

"Zistím to ."uistil som ho

Na ulici som zazrel moju ženu ako sa snaží nasadnúť na koňa.

Pomohol som jej nasadnúť a odviedol ju na nedalekú lúku.

"Mala si ostať doma." hneval som sa

"Zabudol si že liečiteľka zomrela ?Kto mal podľa teba pomôcť zraneným?"

Tvrdohlavo mi oponovala.

"Niekto by sa našiel ."odvrkol som

Unavene sa posadila na zem.

"Som z toho všetkého tak hrozne unavená. Artur už nevládzem." zronene šepkala

Prisadol som si k nej a objal ju. Zahľadeli sa na mňa tie najkrajšie oči na svete. Neodolal som a pobozkal ju.

Vystrašene odo mňa ušla. Sedel som sám na lúke.

Ja som úplne osprostel. Prečo som to spravil? Ked sa naše pery dotkli mal som pocit ,že to tak má byť. Sám sebe som sa zasmial a rozišiel sa domov.

-------------------------------

Oprava dediny trvala takmer mesiac. Zraneným ostalo pár jaziev ,ale Elena sa o ne vzorne starala. Ten bozk na lúke úplne vypustila. Určite sa len nadýchal dymu a tak mu preskočilo. Uisťovala sa v duchu.