Chytrá kráska

šanca

Odmietala som vijsť z komnaty .Trucujem ako dieťa, raz sa to muselo prevaliť  . Ten Bozk bol ,ale fakt úžasný. Zlostne som tresla do stola. Načisto mi preplo? Ako z toho von? Nech som sa snažila na nič som nevedela prísť.

"Pani?" ozvalo sa spoza dverí

"čo chceš Marta."

"Prišiel list od kráľa."

"No a?"

"Píše .že vás čaká u dvora."

"Nejdem! "založila som si ruky 

"Je to rozkaz."

Doriti, ten starí somár !hundrala som

"Kedy  vyrážame?" a vpustila som Martu dnu

"Skoro ráno."

"Pomôž mi zabaliť veci ." vzdychla som

-------------------------------

Elene som dal pokoj .Bol som nahnevaný ale Marta mi všetko vysvetlila. Pôjdem na ňu pomaly, určite si ju získam.

Ráno sme na dvore čakali len na ňu. Dúfam, že nebude tvrdohlavá. Kráľa sa neodmieta to musí uznať aj sama. Zjavila sa na schodoch v modrých šatoch ktoré kopírovali jej postavu Zlaté vlasy mala zapletené. Nasucho som prehltol . Ostatný muži z družinou nemo hľadeli na to stvorenie.

"To je nová milenka pána?"

"Drž hubu!" zahriakol ho Martin" To je pani Elena."

"čo sa jej stalo? Zázrak?"

"Jasné zázrak s názvom ,vaňa. Ty chmuľo."

Spoločne sme sa vydali na cestu ku kráľovi.

Do mesta sme dorazili večer. Elena ma prekvapila vôbec sa nesťažovala. Pred hostincom sme zastali.

"Pomôžem ti."

"Zvládnem to sama." odvrkla

"Elena prestaň. Si celý deň v sedle ,ver mi nezvládneš."

Podvolila sa a s mojou pomocou zosadla. V hostinci šla rovno do izby. Spolu s mužmi sme sa postarali o kone a navečerali. Vstal som od stola a šiel za ženuškou.

------------------

Očami som blúdila po meste. Je také špinavé a preplnené. Všade veľa ľudí a žiadna zeleň. Dúfam, že tu nebudeme dlho.

"Ešte nespíš?"

Prekvapene sa otočím." čo tu chceš?"

Posadil sa na posteľ." Pohovoriť si, nič viac."

"Ja ale nechcem."

"Prestaň a počúvaj ma ,aspoň chvíľu." Pokrčila som ramenami, nech sa vykecá.

"Všetko viem, Marta mi to povedala."

Tá zradkyňa! bežalo mi v hlavou.

"Ja nie som taký ako bol on."

"A čo Miranda ?"nedalo mi

"To nie je to isté."

"Ha, výhovorky." pretočila som očami

"Nechcel som ženu, len malý kúsok zeme. Kráľ mi dal hrad a teba. Ty si ma odmietla .Muž potrebuje ženu, tak som ju našiel. Ver mi necítil som k nej nič. Zato ty si sa mi pomaly dostávala do srdca."

"Jasné! Asi som podľa teba sprostá?"

"Nie, vždy som si myslel, že si chytrá. No v poslednej dobe o tom pochybujem.

"čo chceš odo mňa?"

" Daj mi šancu si ťa získať ."

Po dlhšom čase som odvetila ."Dobre teda ,ale ak ma sklameš vykastrujem ťa."

Naprázdno preglgol." To by si neurobila."

"Stavíš sa?" hravo som žmurkla