MAFIA 2

1. Časť

Au! Prebudila som sa na to že ma strašne bolí hlava. Keď som sa porozhliadla bola som ani netuším kde. Izba bola dá sa povedať vcelku normálna. Bola tu taká malá posteľ a jedno okienko aby sa tu človek nezadusil, pretože tu bolo teplo. Ruky som mala zviazané a onedlho niekto vošiel dnu čo som nepostrehla a cez hlavu mi dal šatku takže som videla veľké guľové. Niekam ma zobrali, vôbec netuším kde, no cítila som že mám na sebe stále spodné prádlo a ten županik. Bože! Isto si ma prezerajú. Zaklopali na nejaké dvere a následne vošli.

"Odíďte!" Niekto prehovoril a nechali ma tam. No musím povedať že ten hlas mal strašne sexy! Páni. No úprimne bála som sa čo mi spraví.

"Kde to som?" Opýtala som sa. No čo? Mysleli ste si že som anjelik a budem ticho? Pchee to tak v sne možno.

"To ťa nemusí zaujímať." Odpovedal a prisahala by som že sa uškrnul lebo ma pekne odbil. Do riti! Aj vás tak štve ako mňa? No do minúty som si uvedomila jednu podstatnú vec a to takú, že ruky mám zviazané v predu, takže behom 30. Sekúnd som si strhla šatku z očí. Keď som sa pozrela pred seba no mala som smolu. Bol celý v čiernom a cez hlavu mal uviazanú šatku takže som videla veľké hovno. On zrejme počítal s mojím činom, pretože sa zasmial.

"Čakala si že má uvidíš čo?" Opýtal sa.

"Úprimne? Áno, ale bolo to pochopiteľné, pretože iba idiot mi zaviaže ruky s predu a nedôjde mu že si môžem tak dať dole šatku." Odpovedala som pravdivo a uškrnula sa. To že som tu bola pred ním len v spodnom prádle som vážne nemala náladu už riešiť. No zrejme sa to dotklo asi jeho, pretože sa prestal smiať.

"Si viac múdra ako som si myslel." Povedal úprimne a postavil sa z poza pracovného stola. Prešiel pomaly pred neho a oprel sa oňho. Až teraz som mala perfektný pohľad. Mal na sebe všetko čierne. Ako rlly? -_- ale musím uznať že vyzeral fakt kurva dobre! Tie svaly! Och! Všimla som si že má aj tetovanie.

"Bože nemôžeš si dať tie somariny dole? Vážne by som chcela vedieť s kým mám tú česť." Povedala som a prekrútila očami.

"To nie je najlepší nápad, lebo pohľad na mňa by ti mohol vrátiť tvoje spomienky a ver či nie to by si neprežila." Povedal a mne sánka spadla až niekde na podlahu.

"Čože? Ako to myslíš moje spomienky?" Opýtala som sa.

"Ach Amanda." Keď povedal moje meno tak moje ústa už vážne nemohli byť nižšie než podlaha, na ktorej som stála.

"Ty zrejme žiješ v tom sne čo ti narátal doktor že? Že si mala autonehodu a že si nikdy nepoznala muža, s ktorým si mala dieťa a že si nikdy nebola zasnúbená že?" Opýtal sa posmešne a ja som naňho stále čumela ako debil.

"Takže to je pravda? Mala som snúbenca a aj dieťa?" Opýtala som sa neveriacky.

"Samozrejme." Povedal a stále tipujem, že zo mňa nespúšťal zrak.

"A kde je teraz? Kde je moje dieťa? Prečo si vôbec nepamätám že som ho porodila? A kde je on?" Opýtala som sa priveľa otázok.

"Tvoje dieťa je v bezpečí, a on je momentálne bližšie k tebe než si sama myslíš. Každú noc ťa sleduje a chráni ťa pred každým, kto sa ťa snaží zabiť." Odpovedal neutrálne.

"Tak čo robím tu?" Opýtala som sa.

"Tu si v bezpečí a ostaneš tu už navždy." Povedal.

"No tak prrrr, po prvé tu s tebou určite neostanem. Po druhé chcem vidieť svoje dieťa a po tretie! Chcem byť so svojím snúbencom!" Mierne som zvýšila hlas a bála som sa či mi nechce náhodou ublížiť. No on sa zasmial.

"Všetko pôjde postupne Amanda." Povedal a dnu vstúpila postaršia žena s malým chlapcom na rukách. Bol tak chutnučký.

"Prepáčte pane ale malý sa stále pýta na mamu." Povedala a keď sa pozrela na mňa tak stuhla.

"Daj mi ho!" Prikázal. Žena podišla k nemu a dala mu ho na ruky. Potom odišla.

"Kto je to?" Opýtala som sa.

"Môj syn." Povedal a na 100% by som sa stavila že sa usmial.

"Je chutnučký." Povedala som a potom som si až uvedomila čo som povedala a pozrela som naňho vyľakane. On sa zasmial.

"Je celý po mame." Povedal a trošku si vyhrnul šatku a dal mu božtek na líce.
Zrazu dnu vtrhla nejaká ryšavka a zvýskla keď videla malého u toho muža v rukách.

"No ahoooj Da..... Uh? Amanda?" Opýtala sa šokovane a premerala si ma pohľadom. Do riti. Tak toto musí vyzerať divné. Ja tu len v spodnom prádle+ županik a on celý zahalený v čiernom. Heh. Hmm Da? To bude asi začiatok mena pochopiteľne, lenže teraz koho toho malého či jeho? Ach!!!! Som zmätená!!!!

"Ako vieš jak sa volám? Čo sa to tu do riti deje!??? Ja som zmätená !!!!! Vysvetli mi to už niekto?!?!?!" Začala som už kričať lebo som bola vážne zúfalá.

"Zober ho a odnes ho ja sa porozprávam s Amandou." Povedal ten muž. Bože ani neviem ako sa volá!

"Okej." Povedala tá ryšavka a zobrala si chlapca na ruky. Keď ho niesla von nemohla som si pomôcť a otočila som sa a pozrela naňho. Cítila som nejaké puto medzi mnou a ním, ale nevedela som čo to znamená. Potom som sa so zamračeným pohľadom otočila naňho no keď som sa pozrela už bol úplne pri mne. Vtedy som pocítila vôňu Čokolády a vanilky. Do pekla! Tá vôňa! Kde som ju už len cítila? Hmm. Fakt netuším.

"Poď so mnou." Povedal a ja som za ním išla. Vošli sme do asi jeho izby? Neviem, ale bola krásna.

"Toto je moja izba! Sem majú povolený vstup iba slúžky a nikto iný! A taktiež ty! Ak chceš byť v bezpečí pred tými nadržanými debilmi tak ti radím, zdržiavaj sa v tejto izbe čo najviac. Ta je jediná, ktorá ťa môže ochrániť, keď tu nebudem." Povedal a ja som hltala každé slovo. Čože?

"Moja ochranka sú samý 30 ročný nadržaný debili, ktorý si naposledy vrzli tak v 20. rokoch." Vysvetlil moju nezodpovedanú otázku. Bože pomoooc!

"Každopádne nemaj oblečené to čo teraz pretože v momente ak by ťa jeden videl, neskončila by si dobre a ja mám tiež problém sa krotiť." Napomenul môj výzor a ja som vyvalila oči.

"Tak to pardón! Ja som ti nekázala má uniesť keď som spala." Povedala som naštvane a on bol hneď u mňa a chytil ma rukami okolo pásu a prisahala by som že sa na mňa mračí. No pri tom dotyku som sa začala chvieť ani neviem prečo. On to vycítil a naklonil sa ku mne ešte viac. Ehmm no dobre mala by som sa odtiahnuť, keďže predchvíľkou držal na rukách svojho syna a jeho manželka môže každou chvíľkou prísť a načapať nás. To by nebolo dobré. Ale prečo ma tak strašne láka to aby ma pobozkal! Do riti! Zrazu do izby vtrhla žena asi tak v cca rovnakom veku ako je on a malého držala na rukách. No do riti! Panebože prosím ťa ak ma máš rád tak ma zabi práve teraz prosím!

"Prepáčte nechcela som vás vyrušiť." Povedala neznáma žena a zasmiala sa. Akože huh? Muž si moje ruky obmotal okolo mňa a pritiahol si ma viac k nemu. Bože! Toto je trápne! Teraz som mala možnosť cítiť jeho svaly! Och môj ty bože!

"Ja prepáčte, totižto váš muž a ja to, on...." Začala som sa ospravedlňovať a odtiahla som sa od toho muža.

"Srdiečko on nie je môj muž ja som jeho matka." Povedala žena a zasmiala sa a ja som už dnes asi po 50x mala svoje ústa niekde až na podlahe. Ten muž sa zasmial.

"Tak ja vás nechám." Povedala a s malým odišla. Bože! Ja už som zmätená. Už je toho na mňa veľa.

"Amanda?!" Ozval sa starostne ten muž no mne sa už len zakrútila hlava a skôr než som stihla padnúť na zem má zachytili niečie ruky no keď som pozrela naňho tak si začal dávať dole tu šatku no ja som už len zavrela oči a videla tmu...................