MAFIA 2

5. Časť

Z pohľadu Samanty:
Keď k nám Frederic doviedol Danielovu snúbenku, najprv som s tým nesúhlasila. Určite to bude zasa nejaká namyslená baba, ktorá ho oškube o peniaze. No keď som ju videla tak zo mňa všetky obavy hneď zmizli. Vyzerala krásne a bola zmätená čo tu vlastne robí. Taktiež keď sa predstavila že je Amanda Starsonová skoro som ju tam zabila. No to len v mojej mysli. Bože! Prečo si môj syn musel domov doniesť snúbenicu druhého najsilnejšieho mafiána? Ale musíte uznať že je aspoň bohatá, takže nie je to žiadna vysávačka ani zlatokopka. Frederic ma so všetkým oboznámil, že ona o svojom doterajšom živote nič nevie. Nevie kto je jej snúbenec, nevie že má s ním dieťa nevie proste nič. Vtedy mi jej prišlo strašne ľúto. No zažívala som úplne tu istú situáciu, takže viem čo teraz prežíva a rozhodne by som to ja opäť prežívať nechcela.

"Frederic, kedy jej poviete pravdu?" Musela som sa ho na to opýtať.

"Ja neviem láska, ale neviem či jej to budeme môcť povedať." Povedal úprimne a ja som naňho škaredo pozrela.

"Má právo o svojom živote vedieť, a aj to že má dieťa do riti!" Mierne som sa rozkričala.

"Ja viem, ale bojím sa že to neunesie." Povedal a prehrabol si vlasy. Aj keď už zostarol vždy som na ňom milovala toto gesto. Robil to aj keď bol mladý. Neľutujem že ma uniesol, konečne som bola opäť po niekoľkých rokoch šťastná. Z môjho premýšľania ma prerušil.

"Spomínaš na mladosť." Bola to skôr rečnícka otázka.

"Ale hej, som rada že si ma vtedy uniesol, inak by som už nebola nikdy šťastná." Povedala som na rovinu a usmiala sa. On sa usmial tiež a objal ma. Potom mi daroval malý božtek.

"Mali by ste jej to povedať postupne čím najskôr." Povedala som a išla si ľahnúť do postele. On išiel hneď za mnou.

"Dobre, ale najskôr sa trošku pohráme čo povieš?" Opýtal sa a šibalsky sa uškrnul. Ja som presne vedela na čo naráža. Už som sa nemohla dočkať.

Z pohľadu Daniela:
Celé tie dni čo tu nebola som nad ňou rozmýšľal. Mrzí ma to že si na mňa nepamätá, ale pre jej bezpečnosť bolo potrebné jej vymazať pamäť. Musel som, inak by bola v nebezpečí. Dieťa odrodila v spánku, takže nebol žiadny problém. No malý je celý skoro po nej. Akurát ma po mne oči za čo som hrdý, ale zbytok tváre čisto Amanda. Tak strašne mi chýba. Škoda že si nebude pamätať na staré spomienky, a zážitky, ktoré sme spolu zažili. No život ide ďalej. Každopádne ten sviniar stále žije! Paul. Ako ja neznášam to meno. Prisahám že teraz ho zabijem a budem nad ním sedieť dva mesiace aby som sa uistil že je mŕtvy!

"Nicolas!" Zakričal som a on hneď pribehol.

"Áno pane?" Oslovil ma.

"Už ste zistili, kde ju väznil?" Opýtal som sa.

"No pane, bolo to niekde na severe, ale nemáme bližšie súradnice zatiaľ." Povedal a čakal čo poviem.

"Dobre, tak to zistíte, nech už konečne skape!" Precedil som medzi zuby a išiel si ľahnúť. Dúfam že už čoskoro tu bude Amanda so mnou a malým, aby sme konečne boli šťastná rodina.

Ráno som sa zobudil na príjemný pocit. Otvoril som oči a to čo som videl mi vybilo dych. Amanda s malým boli u mňa a sedela na voľnej strane postele a hrala sa s malým.

"Pozri ocko sa zobudil." Povedala a krpec hneď skočil na mňa. Ja som stále ostal zaskočený. Ona sa usmiala a dala ho späť k hráčkam.

"Nech sa páči." Podala mi tacku s raňajkami a ja som myslel že sa mi asi vážne sníva.

"Dobrú chuť." Povedala a usmiala sa.

"Vďaka!" Povedal som a začal jesť. Uhmm, ale to bolo výborné!

"Mňam." Zamumlal som keď som dojedal. Ona sa zasmiala. Keď som dojedol tak mi zobrala tácku a chystala sa odísť no ja som ju stopol.

"Amanda?" Opýtal som sa. Ona sa na mňa otočila.

"Áno?" Tácku položila na stolík a začala ma skenovať pohľadom.

"Čo tu robíte? Ako ste tu? Ty už všetko vieš? Kto ti to povedal?" Vychŕlil som na ňu príliš veľa otázok.

"Viem všetko Daniel, rozhodne neviem či sa s tým dokážem zmieriť, pretože si na nič vôbec nepamätám, no viem že ten malý je ako moja polovica, pretože ma k nemu niečo ťahá, takže niečo na tom len pravdy bude a ja sa za každú cenu pokúsim zistiť či to je pravda. Ak áno, je tu možnosť že by sa mi mohli vrátiť všetky spomienky." Povedala a ja som na ňu len smutne pozrel no nedal som to na sebe poznať. Aj keby veľmi chcela, spomienky sa jej nevrátia aspoň tak sa to píše v zákonoch. Ak vám raz upír vymaže pamäť už si nikdy nespomeniete. Spomenúť, po vymazaní pamäte od upíra, si dokáže len Zafira(to som si len vymyslela). Je to určitý druh upíra, ktorý je najmocnejší zo všetkých, a keďže Amanda je len normálna upírka tak to nedokáže.

"Hmm, hej." Povedal som a usmial sa. Ona mi úsmev opätovala a zobrala tácku. Keď som odchádzal do firmy stále som musel myslieť na to krásne ráno, keď tam sedela s drobcom a hrali sa. Boli taký rozkošný.

Z pohľadu Amandy:
Ráno som sa zobudila a mala som dolámaný celý chrbát. Strašne zle sa mi spalo po tom sne. Zrazu do izby prišla slúžka a doniesla mi moje raňajky. Vďačne som sa na ňu pozrela a ona mi úsmev opätovala. Uhmm mňam boli fakt vynikajúce.

"Mňam." Povedala som s plnou pusou. Keď som dojedla tak som tácku dala na stolík a išla som sa pripraviť. No myslím obliecť sa a upraviť, aby som nevyzerala ako strašidlo. Tie rany som soli namazala krémom, ktorý mi dala pani Salvatorová, vraj pomáha rýchlo liečiť, tak uvidíme. Keď som bola prichystaná tak som vošla do izby, kde práve bola slúžka a odnášala moju tácku.

"Máte ísť za pánom Fredericom, chce s vami hovoriť." Povedala a odišla. Ja som sa zľakla. Čo tak môže chcieť. Vybrala som sa teda do kuchyne, kde už boli skoro všetci.

"Dobre ráno." Pozdravila som.

"Dobre." Odzdravili zborovo.

"Amanda? Poď, potrebujem sa s tebou pozhovárať." Povedal a ja som prikývla na znak súhlasu.

Keď sme vošli do jeho kancelárie sadol si do veľkého kresla.

"Posaď sa toto bude na dlho." Povedal a ja som tak spravila. Chvíľku bolo ticho no napokon začal rozprávať. Čím ďalej rozprával tým viac som mu začala všetko veriť.....................