MAFIA 2

Epilóg

O mesiac
Stále mám u seba Danove auto, v ktorom si nechal aj svoj mobil. Zatiaľ som v jednom hoteli. Stále rozmýšľam, prečo to moji starý rodičia spravili. Zrazu však pípol mobil.
Frederic
Synak, mám zlú správu :(
Do pekla! Čo sa asi tak mohlo stať? Za toto ma možno Daniel neskôr zabije.
Daniel
Čo sa deje?
Čakala som a čakala, a keď som si už myslela že neodpíše, tak odpísal. Správa, ktorá prišla ma skoro zabila.
Frederic
Mama zomrela....
Vtedy som začala plakať. Preboha! Rýchlo som vytočila Sárine číslo.

"Daniel." Povedala som uplakane aj keď som vedela že mi to zdvihne Sára no predsa som sa mýlila.

"Amanda!? Preboha?!! Kde siii!!!?! Prečo si ušla???! Okamžite odpovedz!!" Prikázal mi tým jeho tónom.

"Dano." Už som pošepkala, nemala som silu.

"Zapínam si mobil, vystopuj ho." Povedala som a nečakala som ani na odpoveď a zložila som.

Do pár minút vtrhol ku mne do izby.

"Preboha Amanda!!!! Čo sa deje?" Opýtal sa ustráchane.

Z pohľadu Daniela:
Chápete vy toto? Dáte ženskej všetko a ona vám ujde aj s vaším autom! Bože! Nehorázne ma to nasralo.

O mesiac
Stále o nej nič neviem. Sedíme v obývačke spolu so Sárou a Adamom.

"Bože kde je??" Opýtal som sa to mierne podráždene.

"To neviem, pokiaľ ma vypnutý mobil, tak neviem zistiť jej polohu." Zrazu začal Sáre zvoniť mobil.

"Kto volá?" Opýtal som sa rýchlo.

"Amanda!" Keď to povedala hneď som jej vytrhol mobil z rúk a zdvyhol to.

"Amanda!? Preboha?!! Kde siii!!!?! Prečo si ušla???! Okamžite odpovedz!!" Prikázal som jej aby mi všetko hneď vysvetlila.

"Dano." Pošepkala úplne potichu.

"Zapínam si mobil, vystopuj ho." Povedala a hneď zložila. Adamovi som povedal nech ho vystopuje a do pár sekúnd mi povedal adresu. Zobral som si čierne Porsche a išiel hneď za ňou. Keď som vtrhol do jej izby videl som ako plače.

"Preboha Amanda!!!! Čo sa deje?" Opýtal som sa ustráchane.

"Pozri." Povedala a podala mi mobil. Keď som si prečítal obsah nemohol som uveriť. To nie je pravda. Zavolal som otcovi.

"Prosím?" Ozval sa z druhej strany hlas.

"Otec je to pravda?" Opýtal som sa neveriacky a skoro som už plakala aj ja.

"Synak....." Ďalej nepovedal nič. Vedel som dobre že aj on ma na malé aby sa nerozplakal.

"Prídeme!" Povedal som a zložil.

"To všetko kvôli mne." Povedala a plakala. Vôbec som nechápal? Ako si môže dávať za vinu to že moja matka umrela?

"Ako to myslíš?" Povedal som potichu.

"Ak by som neušla tak by si mohol byť s ňou! Kvôli mne umrela! Som hrozna!!!!!" Začala kričať a hystericky plakať. Hneď som ju objal a ukľudňoval ju.

"Nemôžeš za to Amanda! Tak sa prestaň obviňovať!!" Prikázal som a ona poslúchla. Vždy som vedel že tento tón hlasu má rada.

"Poď, pôjdeme domov." Povedal som a zobral ju na ruky. Doniesol som ju až do auta a posadil ju. Do pár minút zaspala. Bola zlatá, keď spala. Kým som Amandu doniesol domov, tak som sa stihol dohodnúť s otcom že ho prídem pozrieť.