MAFIA 2

7. Časť

No takže si to zhrniem ešte raz. Ešte pred pár dňami som bola úplne vpohode dievča, ktoré si myslelo že bude mať bezstarostný život, ale nakoniec sa stalo to že má niekto uniesol v noci, no presnejšie najmocnejší mafián a aj upír a neviem čo všetko ešte. Prečo ja sprostá som si priala aby ma niekto uniesol tak ako uniesol môj ocko moju mamu? Lenže oni mali vpohode život a ja? Haha ja vlastne o sebe vôbec nič neviem, no teda až na to že s ním mám dieťa a že som s ním zasnúbená čo je ďalšia záhadná vec tak vpodstate som z toho úplne mimo. Nehovorím že by sa mi takýto život nepáčil no keby nás chcelo zabiť menej ľudí bolo by to jednoznačne lepšie. Noooo ešte som zabudla dodať že už som tiež upírka, čo keď sa dozvie môj otec tak isto dostane infarkt takže ho na to budem musieť nejako pripraviť len netuším ako. Dobre asi by som sa už mala vrátiť späť k téme že? Takže momentálne stojím v kuchyni presnejšie v Danielovom tričku a teplákoch, och ako ja milujem jeho veci, a oproti mne stojí Tibor a za ním je Daniel a mieri naňho zbraňou. No teraz vám asi upresním kto je Tibor. Takže, keď som bola ešte malá, chodievala som sa hrávať na ihrisko, lenže vždy tam bol jeden chlapík, ktorý má sledoval. Bála som sa ho a tak som vždy išla za ockom.

                       Flashback

S kamarátkou sme sa vybrali na ihrisko sa hojdať, mala som asi 12 rokov.
"No poď Laura." Povedala som a ťahala ju.
"Ale ja musím ísť ochvilku domov." Povedala smutne.
"Nevadí, aspoň na chvíľku!" Povedala som a tak sme sa išli hojdať. Zrazu som si všimla že nejaký muž sedí na lavičke a sleduje nás. O pár minút sa so mnou Laura rozlúčila a išla domov. Ja som sa pobrala tiež no pri jednej uličke má ten pán dobehol a chytil.
"Pustite ma!" Zakričala som no on bol príliš silný a svoju ruku položil na moje ústa.
"Buď ticho!" Povedal a začal sa má dotýkať. Bránila som sa no on bol silnejší. Keď ma vyzliekol už som dávno plakala. Bože takto v 12 prísť o panenstvo. Hrozne. No než sa to stalo tak niekto vbehol do uličky, čím ho prerušil v činnosti a ostala som tam len v spodnom prádle.
"Okamžite ju nechaj." Povedal niekto a vtedy som pocítila ako keby chvenie. Do pekla! Čo to je? Mala som pocit že pri tom mužovi budem v bezpečí.
"To sa mi akože vyhrážaš?" Opýtal sa ten muž.
"Varujem ťa Tibor!" Zvýšil hlas no ja som sa ho nezľakla. Do pekla! Ako to robí? Medzi tým som sa naspäť obliekla.
"Jasné. A čo mi spravíš? Utopíš má v slzách?" Opýtal sa posmešne. Na to už ten muž bol uňho a než som sa nazdala tak som ho videla ako sa zošmykol na zem. Vyľakala som sa.
"Si vpohode?" Opýtal sa a otočil sa na mňa. Mal červené oči! Doslova!
"Uhmm." Povedala som a rýchlo som išla preč. Našťastie už za mnou nešiel. Od vtedy sa mi každú noc zdalo o tom mužovi s červenými očami.

                     End Flashback

Takže toto je prosím vás Tibor! Od kedy ten chlap povedal jeho meno, tak mi navždy ostalo v pamäti. Vlastne tomu chlapovi vďačím za záchranu. Ak by nebolo jeho prišla by som o panenstvo v 12. Urrrgh! Hrozná predstava.

"Tibor." Precedila som cez zuby.

"Vyzeráš úžasne Ami." Povedal a oblízol si peru. Uhh? Môj žalúdok asi práve spravil 50. kotrmelcov.

"Čo tu chceš?" Opýtal sa ho pre zmenu Daniel. Och skoro by som zabudla. Keď sme sa s Danielom spoznali tak som mu o tom ešte hovorila.

"Prišiel som dokončiť niečo, čo som nespravil pred 14. rokmi." Povedal a zasmial sa.

"Máš smolu." Povedal Daniel a ja som nechápala. Tibor sa naňho pozrel zvláštnym pohľadom. Uniká mi niečo? Zrazu pribehol malý do kuchyne. No super.

"Mamaaaaa." Zvýskol a ja som ho hneď vzala na ruky. Tibor sa otočil na mňa a zamračil sa.

"Ty máš dieťa?" Zvýšil hlas.

"A čo si čakal? Že čakám na to kedy prídeš dokončiť to čo v detstve? Prosím ťa nebuď smiešny!" Tresla som voľnou rukou o linku až nadskočili obaja. Rýchlo som dala malého na zem a pošepkala mu nech uteká do izby. Ako na povel, poslúchol.

"Nemyslel som si že po tom incidente budeš schopná." Povedal a ironicky sa zasmial. No mne v ten moment rupli nervy. Buzerant! Tak on bude vyskakovať hej?

"Máš presne 30 sekúnd na to aby si vypadol než ti tá guľka prevŕta hlavou a to by si nechcel že?" Opýtala som sa a ironicky a usmiala. On sa zasmial.

"Vtedy si tak štipľavý jazyk nemala." Povedal a ja som už vážne išla vybuchnúť. Debil! To čo si dovoľuje?

"Okamžite vypadni z môjho domu!" Povedala som a vraždila ho pohľadom. Nakoniec zdvyhol ruky do obranného gesta, čo ma mierne zaskočilo.

"Nevidíme sa naposledy slniečko." Povedal a chystal sa odísť.

"Ale vidíme." Povedala som a keď sa otočil napálila som mu to rovno medzi oči.

"Skap v pekle ty bastard." Precedila som cez zuby. Daniel len vyvalil oči no uškrnul sa. Huh? Takýto adrenalín som už dlho necítila. Prišiel ku mne a objal ma. Bože toto mi chýbalo!

"Už je dobre." Povedal a dal mi bozk na čelo.

"Dnes už nejdem nikde, môžme si spraviť menší výlet čo povieš?" Opýtal sa a usmial.

"Uhmm, a kam by sme išli?" Opýtala som sa a usmiala.

"Noo niekde na dovolenku? Autom?" Opýtal sa a už išiel odpratať to telo. Zamyslela som sa.

"No to by nebol zlý nápad." Povedala som a ďalej rozmýšľala.

"Tak sa choďte pobaliť a ja vás počkám v aute." Povedal a išiel si urobiť kávu.

"Okej." Povedala som a zbehla hore.

Keď sme boli pobalený, tak sme nastúpili do jeho auta, on ešte zamkol dom a vyrazili sme. Práve sme boli na diaľnici a ja som bola zamyslená, takže som nič nevnímala.

"Mamaa." Ozval sa malý krpec. Aby ste vedeli tak sme mu dali meno Lucas.

"Áno Lucas?" Otočila som sa k nemu.

"Je mi zle." Povedal a videla som že sa mu ťažko dýcha.

"Dano zastav prosím ťa." Povedala som a on hneď odbočil z diaľnice. Keď zastavil tak som bežala k malému a hneď ho vybrala von. Daniel zatiaľ s niekým telefonoval. No malý to už viac nezvládol. Začal zvracať.

"Kľud zlatíčko!" Povedala som a pohladkala ho po líčku. Dano hneď pribehol.

"Láska, čo sa deje?" Opýtal sa.

"Malému je zle." Povedala som a pozrela naňho. On si k nemu čupol a začal ho hladkať po chrbte.

"To bude dobré kamoš." Povedal. Zobrala som malého keď sa vyzvracial a položila som ho dozadu na sedadlá a dala som ho ľahnúť. Dano sa chystal nastúpiť a ja tiež. No keď som otvorila dvere tak som si spomenula. Ostala som zarazene stáť. Veď toto sa mi predsa snívalo!!!!!!!!!