MAFIA 2

6. Časť

"Amanda, ako vieš volám sa Frederic Salvator a mám ženu, ktorá sa volá Samanta Salvatorová máme jedného syna a jednu dcéru. Náš syn sa volá Daniel Salvator a naša dcéra Sára Slavatorová. Daniel je tvoj manžel a to dieťa, ktoré tu pobehuje je tvoj syn. Daniel ho sem doniesol hneď po tvojom pôrode aby bolo v bezpečí, pretože vtedy po vás išlo veľa Mafií. Daniel nemohol nič spraviť, viem teraz sa určite hneváš, ba priam zúriš, ale odpusti mu. Spravil to pre vaše bezpečie. Taktiež ti aj vymazal pamäť aby si si nič nepamätala. Áno, možno to nebolo najsprávnejšie rozhodnutie no jedine tak si bola v bezpečí. Pamätáš si na závet od tvojich starých rodičov? Píše sa tam zopár dôležitých informácií no ďalšie dôležité informácie tam nie sú, ale nám sa ich podarilo nájsť. Máme druhu časť závetu po tvojich starých rodičoch. Samozrejme ti ho dám, ale až neskôr. Každopádne Amanda snažíme sa teraz zistiť, kto každý po vás ide." Keď dohovoril bola som v nemom úžase. Nevedela som čo povedať, no predsa tu bolo niečo čo ma zaujímalo.

"Prečo nechcel aby som vedela kto som bola, alebo čo som robila?" Opýtala som sa.

"Chcel vás zabezpečiť do budúcna, aby si už nemusela pracovať a aby ste mali skvelý život, plánoval odísť z Mafie hneď po tom čo sa váš malý syn narodil no skomplikovala to druhá polovica toho závetu." Povedal a začal niečo hľadať v šuflíku.

"Mimochodom, toto je tvoje." Povedal a na stôl položil krásny zásnubný smaragdový prsteň.

"Ďakujem." Povedala som a pozrela na ten prsteň. Zobrala som ho a pomaly si ho dala na prst. Padol mi ako uliaty a bol nádherný.

"To je všetko Amanda, dúfam že mu to nemáš za zle, jediné čo chcel bola tvoja a malého ochrana." Povedal a mierne sa pousmial.

"Áno, chápem to! Vďaka za všetko. Ak by som mohla chcela by som sa vrátiť k nemu a malému." Povedala som a sama som sa čudovala sebe prečo. No asi preto ty trubka že ho miluješ. Jasneee ha ha moje svedomie je opäť vtipné. No chápete, mám pocit že toho človeka už poznám dlho a cítim sa pri ňom bezpečne.

"Samozrejme Amanda, choď do izby sa pobaliť a potom pôjdeme." Povedal a odviedol má do izby. Pobalila som si veci do svojho kufra.

Potom som ho dala dole ku dverám a išla do kuchyne, kde boli všetci.

"Ahojte, ahoj krpec." Pozdravila som a malému som postrapatila vlasy.

"Ahoj, mamaaa." Odzdravili a krpec zakričal a chcel na ruky. Ja som ho zdvihla a dala mu božtek na nos.

"Čo budete papať?" Opýtala sa ma tá ryšavka.

"Inak ja som Sára." Povedal a ja som kývla hlavou že viem.

"Dali by sme si chlebík so šunkou že?" Opýtala som sa krpca. On len prikývol a usmial sa. Ojjj aký je chutnučký.

"Nech sa páči!" Podala nám Sára taniere a usmiala sa na nás.

"Ďakujeme." Poďakovala som.
Začali sme papať a keď už sme boli najedený tak som umyla riad a vybrala sa preč. Malého medzi tým pobalila Sára a spoločne sme vyšli von. Nasadli sme do auta a mierili to na letisko.

Keď sme prišli na letisko tak nás tam už čakalo súkromné lietadlo. Nastúpili sme doňho a cesta bola pomerne vážne dlhá.

Dorazili sme pred jeho dom a vošli dnu. Ja som s malým išla hore do jednej izby a tam ho vybalila. Hmm zvláštne že si túto izbu pamätám ako ju Daniel robil. Počkať!!! Ja si to pamätám?!!! Rozhodla som sa to neriešiť a zobrala som ho na ruky. Išli sme do veľkej izby, kde bola veľká posteľ, na ktorej spal Dano. Bol strašne zlatý. Sadli sme si k nemu na posteľ a ja som malému zbehla po hračky. Bolo ráno niečo okolo 7 hodín takže ochvilku asi možno vstane. Rozhodla som sa že kým vstane tak mu spravím raňajky. Zišla som dole do kuchyne a prichystala mu toasty so šunkou a syrom a k tomu paradajku a na pitie som mu dala džús. Odniesla som to hore a nechala to na stolíku.

Ochvíľku sa pomrvil a niečo zahundral. Potom otvoril oči a pozrel sa na nás.

"Pozri ocko sa zobudil." Povedala som a krpec sa naňho hodil. Ostal na mňa pozerať ako na ducha, asi bol zaskočený. Usmiala som sa a vzala krpca na ruky a dala ho späť ku hračkám.

"Nech sa páči." Podala som mu tácku s jedlom a usmiala som sa naňho. Neviem prečo to robím? Prečo? Hmm. Asi ho milujem. No hej. Keď už mám s ním to dieťa tak ho budem musieť milovať. Aj keď nie som si 100% istá či to čo cítim je láska. No uvidíme.

"Dobrú chuť." Dodala som a usmiala sa.

"Vďaka!" Poďakoval a začal to do seba hádzať ako šialenec.

"Mňam!" Povedal a ja som sa zasmiala, bol tak rozkošný. Keď dojedol vzala som mu tácku a chystala sa ju ísť odniesť no zastavil ma.

"Amanda?" Oslovil ma a ja som sa naňho otočila.

"Áno?" Opýtala som sa a tácku som položila na stolík. Potom som ho začala skenovať pohľadom.

"Čo tu robíte? Ako ste tu? Ty už všetko vieš? Kto ti to povedal?" Vychŕlil na mňa príliš veľa otázok no zapamätala som si ich našťastie všetky.

"Viem všetko Daniel, rozhodne neviem či sa s tým dokážem zmieriť, pretože si na nič vôbec nepamätám, no viem že ten malý je ako moja polovica, pretože ma k nemu niečo ťahá, takže niečo na tom len pravdy bude a ja sa za každú cenu pokúsim zistiť či je to pravda. Ak áno, je tu možnosť že by sa mi mohli vrátiť všetky spomienky." Povedala som a videla som že sa na mňa pozrel trochu smutne a bol ticho. Nevedela som na čo myslí no zaujímalo ma to.

"Hmm, hej." Povedal a usmial sa. Ja som mu úsmev opätovala a vzala som tácku. Odniesla som ju do kuchyne. On potom odišiel do práce a ja som išla za malým sa pozrieť čo robí. Zaspal na našej posteli presne tam, kde spal Daniel. Bolo to zlaté. Prikryla som ho a dala mu božtek na čelo. On sa jemne usmial a zachumlal sa. Zišla som schody že pôjdem navariť obed, kým sa Dano vráti no dole ma čakalo milé/nemilé prekvapenie.

"Už sme sa dlho nevideli Ami!" Povedal a ja som ostala ako paralizovaná. Ako je možné že ma našiel? Zrazu prišiel niekto ďalší.

"Amanda zabudol som si papiere a...." Nedopovedal a pozrel sa na toho dotyčného. Pozrel na mňa raz na neho a okamžite naňho namieril zbraň. Tak toto bude ešte zaujímavé.................