MAFIA 2

3. Časť

Zobudila som sa na príšernú bolesť hlavy. Vôbec neviem kde som. Izba je síce pekná, ale vôbec sa tu necítim príjemné. Keď sa posnažím pohnúť rukami tak započujem kovový zvuk. Obe ruky mám v kovových putách. To ako vážne? Zrazu počujem kľúč vo dverách a následne už len ako niekto nadomnou stojí.

"Konečne si sa prebrala." Prehovoril a ja som okamžite zdvihla pohľad lebo som neverila aký hlas počujem. Predo mnou stál Paul. Do riti! Veď som ho videla zomrieť! Počkať???? Ako to že si pamätám na Paula????

"Veď ty si mŕtvy!" Povedala som a stále neverila že ho pred sebou vidím. Musím povedať že vyzerá dobre ale na toho muža nemá.

"Nie som Zlatko, všetko to bolo iba hrané. Daniel ti to nepovedal?" Opýtal sa posmešne a ja som naňho pozrela ako na debila. Kto je Daniel?

"Kto je Daniel?" Opýtala som sa napokon predsa. On na mňa pozrel pohľadom alá to vážne? No keď videl že naňho stále pozerám ako na debila nachvíľu ostal byť prekvapený.

"Ty vážne nevieš?" Opýtal sa a tajomne sa uškrnul.

"Nie?" Odpovedala som mu otázkou a modlila sa aby mi už konečne tie kovové veci dal dole, lebo to nebolo príjemné.

"Tak to je teda výborne, perfektne mi to hraje do karát." Povedal a zasmial sa. Ja som len prekrútila očami čo si chvála Bohu nevšimol lebo tipujem že by som za to schytala facku. Zrazu odišiel a nechal ma tu samu.

Netrvalo dlho a vrátil sa s notebookom. Zapol ho nastavil má tak aby ma bolo vidno a čakal. Prečo mám pocit že toto sa neskončí dobre? Opýtala som sa samej seba. Zrazu sa na obrazovke zjavilo pár mužov. Žiadnych som nepoznala.

"Zdravím Nicolas." Povedal Paul a chytil moju tvár až som sa mykla, ale nepomohlo to. Zrejme ten Nicolas sledoval každý jeho pohyb a keď ma chytil tak sa zamračil.

"Pusť ju Paul!" Povedal Nicolas.

"A čo za to?" Opýtal sa posmešne.

"Tvoj život." Odpovedal a mne to nedávalo hlavu ani pätu no potom mi to došlo.

"Najprv sa pohráme." Povedal a zrazu mal nôž! Do pekla! Vyvalila som oči.

"Radím ti Paul aby si to nerobil." Povedal neutrálne iný chlap.

"Bude zábava." Povedal a než som sa nazdala porezal má na ruke. Skrčila som tvár do grimasy no nedala som nič poznať ako to kurva bolí!

"Čo tak výkupné?" Navrhol ďalší chlap.

"A koľko mi tak za ňu ponúknete?" Opýtal sa a hral sa s nožom na mojom líci.

"Čo tak pól miliardy?" Opýtal sa Nicolas. No Paul sa tváril že uvažuje a potom pokrútil hlavou a urobil mi malinký rez na líci. Do riti! Veď počkaj toto ti vrátim a oveľa horšie pomyslela som si. Všimla som si že keď ma Paul porezal na líci Nicolas zbledol ešte viac.

"Paul už stačí! Toto nedopadne dobre, varoval som ťa." Povedal a stále sledoval každý jeho pohyb.

"Aj ja som Daniela varoval a neposlúchol ma!" Zvýšil hlas a doslova brutálne mi zapichol nôž do nohy! Kurva fix!!!!!!!!! Zakusla som si do pery tak silno až z nej vyšla krv. To ani nehovorím o tom že z tej rany na ruke, nohe aj líci už dávno krv tiekla. Potom ho vytiahol a ja som si nenápadne oddýchla.

"Už stačí Paul, nevidíš! Ledva vníma!" Vykríkol naňho nejaký hlas muža, no to už som vážne vnímala len málo. Počas toho ako sa s nimi rozprával mi nezabudol sem tam streliť facku a dať aj poriadnu do nosa. No bola som preňho ako boxovacie vrece. Krv mi tiekla snáď po celej hlave. Niee srandaa. Len z nosa, pery a z líca. Zrazu sa však na obrazovke zjavil ten muž. No zbohom. Teraz by som bola rada aby ma takto videl snáď každý okrem neho, pretože z jeho pohľadu sa dalo jasne vyčítať že za toto zaplatí smrťou. Už som bola tak vyčerpaná že som pomaly upadla do spánku.

"Nájdem ťa." Bolo posledné čo som počula a moja hlava dopadla na bok a ja som videla už len tmu.

Zobudila som sa na strašnú bolesť. Chytila som sa na tvári a stále som tam mala rany. Sykla som.

"No konečne." Povedal ironicky. Zamračila som sa.

"Môžeš si za to sama." Povedal a začal ma ťahať niekde, ani neviem kde. No to isté. Veď počkaj keď budem mať príležitosť budeš trpieť ešte horšie ako trpím teraz ja. To ti prisahám!

"Nástup!" Prikázal a ja som radšej poslúchla. Keď sme boli v aute tak sme vyrazili. Cesta trvala asi tri hodiny. Vôbec netuším kde som.

Keď sme vystúpili, vonku už boli ďalšie autá a nejaký muži, ktorých som vôbec nepoznala.

"Teraz ťa predám zlatko a ver že títo sa s tebou nebudú takto maznať ako ja." Zasmial sa. No ja som vyvalila oči a pozrela sa na tých mužov. Vážne vyzerali hrozivo. Boli až nebezpečne vysoký a strašne bledý.

"Tu je, ponúkam ju za 2 miliardy, je príliš cenná." Povedal Paul a usmial sa. Jeden muž k nám pristúpil a prezrel si ma. Skenoval má pohľadom a keď prišiel k mojej tvári tak vyvalil oči.

"Čo to má na tvári?" Opýtal sa a pozrel na Paula. Ten stuhol no snažil sa tváriť pozitívne.

"Noo, odporovala tak som ju potrestal." Povedal Paul. Hahahha taká iroooonia. Že odporovala. Jasneee. Veľmi vtipné. Ale to že si ma tam bodal z nožom aby si mal radosť to nepovieš. Bože! Môže existovať taký magor ako je on? Kým som sa ja zhovárala s mojím svedomím tak som si všimla že ten Pán sa zasmial ani neviem nad čím a Paul spolu s ním aby to nevyzeralo blbo. No však chápete.

"Dobre beriem." Povedal a usmial sa na mňa. Ja som sa naňho len pozrela a modlila sa nech toto je sen. Muž mu podal kufrík a Paul si ho vzal a odišiel. Mne muž pokynul nech idem. Prekvapilo ma že má jeho gorili nevzali nasilu. Tak som neprotestovala a išla. Nasadli sme do čierneho SUV-čka a celá cesta bola tichá.

Keď sme dorazili tak som si všimla že sme na letisku.

"K-kam ideme?" Opýtala som sa vystrašene. Muž sa len usmial.

"Nič sa neboj." Povedal a sadol si na sedadlo a ja oproti nemu. Bože! Dúfam že nejdeme niekde ďaleko! Ja chcem ísť späť domov! Späť za tým mužom aj keď ho síce nepoznám tak si myslím že uňho som v bezpečí!

"Mimochodom volám sa Frederic Salvator." Prehovoril a ja som naňho pozrela a nachvíľu sa zamyslela. Salvator..... Že ja som už niekde toto počula, otázkou však je kde...................