MAFIA 2

4. Časť

Lietadlo pomaly pristávalo a ja som začínala rozmýšľať. Čo so mnou spravia? Zabijú ma? Dobodajú ako Paul? Alebo ma dajú zjesť psom? Pri tej predstave som sa zhrozila.

"Nič sa neboj Amanda." Prehovoril Frederic a neviem ako to dokázal, ale musím priznať že ma ukľudnil.

"To sa Vám povie, Vás neuniesli, nevydierali, dokonca Vás ani nebodali nožom a nefackali Vás kedy sa im zachcelo, takže vy ani zďaleka nemôžete vedieť čo práve cítim a ako sa mám!! Takže mi nehovorte že sa nemám báť, keď na to mám právo! Predávate si ma ako nejakú handru! Lenže hneď Vás vyvediem z omylu! Ja handra nie som!!! Som ľudská bytosť tak ako vy, ktorá má nejaké city!" Zvýšila som mierne hlas a pozrela naňho úplne vytočená. Už som z tohoto všetkého bola úplne mimo.
Pozeral na mňa obdivuhodne a dokonca by som si dovolila povedať že aj s miernym šokom. Asi nečakal že mu to poviem na rovinu. Myslel si že som nejaké decko no to ani omylom.

"Až prídeme na miesto tak sa pozhovárame v kľude Amanda." Povedal a usmial sa. A je to tu zas! Zas má ide niekomu predať, mňa snáď rupne od nervov!!!

"Kľud Amanda! Ak to chceš vedieť tak áno kúpil si ťa niekto, ale ten, kto je otcom tvojho dieťaťa a ten, ktorému na tebe záleží a chce aby ste boli v bezpečí!" Povedal a pozrel na mňa. Ja som práve bola neschopná vysloviť čo i len jedno slovo. Dostal ma do úzkych, úprimne. Čumela som naňho ako keby to bol nejaký Boh alebo neviem kto. Do riti!

"Ako sa volá?" Opýtala som sa.

"Daniel." Povedal a už po druhé som naňho čumela ako debil. To snáď nie je možné! Veď Daniel je ten, ktorého som videla. Ten s tými zelenými očami emm asi? No podľa toho čo viem tak tak mu hovoria zrejme.

"A-alee v-veeeď uňho som bola celý čas! Do pekla o čo tu ide?" Opýtala som sa lebo už som bola riadne zmätená.

"To ti všetko vysvetlí Daniel." Povedal a usmial sa. Bože tým úsmevom ma neskutočne vytáča!

"Iste." Zamumlala som si popod nos a on sa zasmial.

Zrazu sme zastali pred obrovským domom a div že mi oči nevypadli z jamôk.

Bol vážne nádherný, nevedela som z neho spustiť oči čo si všimli všetci tu prítomný.

"Páči sa ti?" Opýtal sa zaujato Frederic.

"Robíte si srandu? Je nádherný." Žasla som nad ním ako malé dieťa nad hračkou.

"Som rád že sa ti páči, moja žena chcela ešte väčší." Zasmial sa a pokynul nech idem za ním.

"Ja by som si s týmto vystačila až do 500 rokov nie do 100." Zažartovala som.

"To určite áno." Odpovedal a zasmial sa. Vošli sme dnu a vyzeralo to tu nádherné, bolo to krásne zariadené, strašne luxusne.
Zrazu pribehol malý chlapec, ten ktorého vtedy zrejme Daniel držal na rukách. Behal smerom ku mne a potkol  sa, no stihla som ho zachytiť. Zrazu sa Frederic vyľakane na nás pozrel.

"Pozor krpec nech nespadneš." Zasmiala som sa a zdvihla ho na ruky. On si tie svoje dal okolo môjho krku.

"Mamaaaaa." Povedal zlatučkým hlasom a ja som vyvalila oči.

"Niee krpeec ja nie som tvoj mama." Povedala som a zasmiala sa, všimla som si že do predsiene prišla už aj tá žena, čo vtedy vtrhla do tej izby a taktiež tá ryšavá baba. Všetci sa na nás pozerali s úsmevom. Ehh? Čo mi ušlo?

"Mamaaa." Povedal opäť a ja som sa usmiala. Dala mu božtek na líco, ani neviem prečo som to spravila a dala ho späť na zem. On rýchlo bežal k ten ryšavej babe. Vzala ho na ruky a s ospravedlnením odišla.

"Vitaj, takže vidíme sa opäť. Ja som Samanta Salvatorová." Povedala milo a podala mi ruku.

"Amanda Starsonová teší ma." Usmiala som sa.

"No poď ďalej!" Pokynula a ja som išla za ňou. Prišli sme do kuchyne a usadili sa za stôl.

"Tak povedz ako sa má otec?" Opýtala sa a mňa tým úplne vykoľajila.

"Noo asi dobre, neviem dlho som ho už nevidela." Povedala som a posmutnela. Súcitne sa na mňa pozrela.

"Viete otca som naposledy videla keď som šla po ten záv......." Nedopovedala som a zarazila som sa. Pozrela som na ňu ako na ducha. Ako je možné že si pamätám že som išla ku otcovi po závet? Zrazu sa mi to zjavilo ako spomienka. Šla som po ten závet a keď som išla do nejakého domu bola tam moja sestra nejaký chalan a ešte Daniel!!!!!!

"Čo sa deje?" Opýtal sa Frederic a pozeral na mňa vystrašene

"Ja som si len na niečo spomenula." Povedala som a usmiala som sa. Následne nám doniesli jedlo a ja som sa do neho z chuti pustila. Bože ako som bola hladná! Keď sme dojedli, Frederic ma odniesol do hosťovskej izby, kde budem pravdepodobne spať, keďže má tu doniesol. Izba bola v celku krásne zariadená, no neboli tu žiadne príliš drahé veci, ale bolo to akurát tak aby sa tu človeku hneď páčilo. Ľahla som si do postele a hneď som zaspala.
Bola som niekde, kde som to nepoznala, ale bolo tu krásne. Zrazu prišiel Daniel aj s malým na ruke. Podobal sa presne na toho krpca čo tu dnes pobehoval. Dal mi ho na ruky a ja som mu dala malinký božtek na nos.
"Aký ste chutnučky, počkaj spravím vám fotku!" Povedal a už behal po foťák. Keď prišiel tak som sa usmiala a aj krpec. Keď spravil fotku tak mi ju ukázal. Vyzerali sme tam s krpcom vážne super. Potom som vzala foťák ja a nastavila tak aby sme sa odfotili všetci. Keď som sa na tú fotku pozrela konečne som mohla vidieť že sme šťastná rodina.
Zobudila som sa na to ako som spotená a ako vydesene na mňa pozerá Samanta.

"Zlatko čo sa ti snívalo?" Opýtala sa.

"Ja ani neviem, prečo?" Zaklamala som.

"Kričala si." Povedala a ja som pozrela na ňu trochu nechápavo. Veď som mala vpohode sen, tak nechápem.

"No." Bolo jediné čo som povedala.

"Tak teda ľahni si." Povedala a išla z mojej izby preč, no než stihla odísť tak som ju zarazila mojou otázkou.

"Poviete mi koho je to dieťa?" Opýtala som sa a čakala na odpoveď, ktorá prišla do niekoľko minút...........

Ospravedlňujem sa že som včera nič nepridala 😅 ale to opravovanie známok ma nejako zmorilo a tak budem tie časti pridávať po menej, vážne má to mrzí, ale chcem si oddýchnuť konečne takže tak a v poslednej dobe nejako nemám ani nápady, resp som príliš unavená aby som písala časti takže vážne má to veľmi mrzí. Dúfam že to pochopíte😊 takže vidíme sa u ďalšej. Papaaa🍊