Boj

38 0 0
                                    

Artur tasil meč ."Bude mi potešením .Povedz je dobrá v posteli?"

"Mlč a bojuj."

Skrížili meče .Max ho kopol do brucha a tým odhodil .No Artúr sa rýchlo spamätal a priskočil k nemu.

"Nemáš prečo bojovať .Kráľovstvo má dediča Alexovho syna !"Kričala som na nich

Artúra to vyviedlo zo sústredenia ."Ty suka mal som ťa zabiť spolu s ním."

Jeho muži ked to začuli prestali bojovať ,sklonili zbrane a pokľakli.

"Vy zbabelci!" zreval na nich

"Je to len medzi nami ."ozval sa Max

Sekol po ňom, nato pokľakol a bodol ho do nohy .Artúr zreval bolesťou a ťal ho do ruky .Max si jednoducho prehodil meč a zaťal ho do jeho brucha .Artúr padol na zem s mečom zarytým v bruchu.

"Zabil si svojho brata a chcel si aj jeho nenarodené dieťa a ženu .Tento trest je pre teba málo ."Otočil sa a kráčal ku mne.

Všimla som si ,že Artúr vytiahol dýku a chcel ju hodiť .Rozbehla som sa k Maxovi .Svojím telom som zabránila dýke trafiť jeho srdce .Rana bola tak silná .Odhodilo ma niekoľko metrov .Prešla mnou vlna bolesti .

Max bol v sekunde pri mne .Skláňal sa nado mnou plný obáv.

"Mariana ,žiješ ?Prečo si to len spravila ?"jemne ma obrátil k sebe

"Keby som to nespravila bol by si mrtvy ."

Opatrne ma posadil .Dýka ma zasiahla do ramena ,nebolo to vážne.

"Nevyšiluj, je to len škrabnutie .Vytiahni ju ,treba zastaviť krvácanie." rozkazala som

"Dobre na tri ju vytiahnem .Raz ,dva ..."a potiahol

"Sakra nevieš počítať ?"syčala som

"Ver mi takto je to lepšie ."oviazal mi ranu a pomohol mi na nohy

"čo urobíme s ním ?"otočila som sa k Artúrovi

"Jemu sa nedá pomôcť."

Naozaj, videla som ako padol na zem ,okolo neho sa rozširovala  červená kaluž .Oči nevidomo hľadeli do stropu.

Muži ho odniesli do rodinnej krypty a bez požehnania kňazom pochovali .Nezaslúžil si túto poctu.


Napadnutý láskouTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon