Countryhumans - Lost Memories (Stratené spomienky)

9. A je tu zas

Pred pol hodinou
(Z. P. Česka)
Trochu som sa zdržal a tak som utekal ku Slovensku domov. Aby si o mňa nerobil starosti.

Ako som išiel k nemu som si všimol veľmi podozrivej osoby. Mala čiernu uniformu a čiernu čapicu, ale nevedel som kto to je ,lebo bol otočený chrbtom. Potom sa však otočil. Videl ma a ja som videl jeho. To je snáď zlý sen! On sa vrátil! Tretia Ríša je späť! Bol to šok. "Hallo Tschechien." pozdravil ma a usmial sa. Musel som utiecť. Ten bastard je nebezpečný. Asi vytušil môj zámer a rozbehol sa ku mne.

(Z. P. Slovenska)
Konečne sa mi podarilo nájsť Česko. Ale niečo nebolo v poriadku. Bol pri ňom taký divný týpek. V čiernej uniforme. A čiernej čapici. Ako tá Osoba z mojich nočných môr. Všimol si ma Česko. "Uteč!" kričal na mňa. A to upútalo jeho pozornosť. Pozrel sa na mňa. A vtedy som si spomenul na tvár a meno tej osoby. Tretia ríša. Ale skôr Tretí ko&%#. "Ty." povedal som mu. "Áno ja. Odpovedal." Vrhol sa na mňa ako pes na srnu. Ale ja som sa mu uhol. Čiže miesto toho aby do mňa narazil sa potkol o kameň. Ale nespadol. Miesto toho sa ešte viac na#&%l a zase na mňa vybehol. Takmer ma chytil pod krkom, ale vystrčil som ruku tak chytil tú ruku. Ale potom urobil vec, ktorú som mal čakať ale nečakal som. Vytiahol nôž. A rozohnal sa ním po mne. Snažil som sa uhnúť ale držal ma za ruku. Sekol ma do ramena. Rozhodol som sa to ignorovať, aj keď to bolelo. Nebolo to ľahké. Nejako sa mi podarilo vymaniť ruku zo zovretia a tresnúť ho pritom do brady. Keďže on mal v ruke nôž rozhodol som sa vytiahnuť môj vlastný nôž. Neviem od kedy ho mám, ale mám na ňom stužku tak ho musím mať dosť dlho. Asi som ho tým naštval lebo sa po mne zasa rozohnal. Ale teraz som jeho nôž zachytil mojím nožom. Bol asi už dosť nahnevaný tak začal čím ďalej tý prudšie útočiť. Česko sa k nemu prikradol zo zadu a tresol ho palicou. On sa však otočil a Česko doslova odhodil. Ja som tú jeho otočku využil a bodol ho do ramena. Zakričal. Vtedy sa zasa otočil a vybral.... Pištoľ. Než som stihol zareagovať tak ma trikrát strelil do hrude. Nebolo to však smrteľné, ale veľmi ma to bolelo. Spadol som. A namieril mi pištoľ na hlavu. Mne to bolo jedno. Nemohol som veľa stratiť.

(Z. P. Česka)
Po dlhšej dobe som sa dostal zo šoku a pozviechal sa na nohy. Tu som začul 3 výstrely. Pozrel som sa tým smerom. Všimol som si Slovensko. Padal. Výstrely ho trafili do hrude. 2 do brucha, 1 do pľúc. Mieril mu na hlavu.  "Né!" vykríkol som. Ale on sa iba usmial. Slovensko mal v očiach výzor akoby nemal čo stratiť a tváril sa akoby mu to už bolo jedno. Zničoho nič doslova priletel Rumunsko a odstrčil ho od Slovenska. Zaskočilo ho to. Otočil sa ku mne. "Udrž Slovensko nejako pri vedomí." povedal. "Ako?" opýtal som sa. "Rozprávaj sa s ním."
Pribehol som k bráškovi. "Ako sa máš?" opýtal som sa ho. Bola to prvá vec čo ma napadla. "Nejako. Je to zbytočné udržať ma pri vedomí. Aj tak zomriem."
"Nie. Nezomrieš. Zavolám 112." povedal som a vytiahol mobil. Zavolal som im a povedal našu polohu. "Zachvíľu by mali prísť." povedal som.
"Bolo to zbytočné. Aj tak zomriem. Nemusíš si robiť starosti. Nezvládol som ochrániť brata pred tým hajzlom. Nikomu nebudem chýbať. Oznám mojej Poľsku sestre, že ju opúšťam."
"Nie. Nemusíš ju opustiť. Nemusíš nikoho opustiť."
"Obdivujem tvoj optimizmus."
"Prehoďme tému. Aké je tvoje obľúbené zviera?" opýtal som sa aj, keď som to vedel.
"Vydra. A tvoje?"
"Želva."
"Ten tvoj jazyk mi pripomína brata."
"Mám na tebe dále takhle mluvit?"
"Nie. Necítim sa pri tom dobre. Ale kedy som sa ja cítil naposledy dobre? Bolo to tak dávno. A ako som dopadol? Maďarsko si zo mňa robil boxovací mech, v depresií, fajčím, pijem, režm do seba. Maďarsko má pravdu. Nemám nikoho okrem mojich príbuzných."
"Som tvoj príbuzný?" opýtal som sa. Možno si začal spomínať.
"Neviem. Možno áno."
Rozprávali sme sa asi 5 minút, kým nestratil vedomie. Naštastie už bol Rumunsko s ním hotový a prišli záchranári aj s políciov. Tá potom zapísala čo sa stalo.
Guľky bratovi vyoperoveli, ale spal. Snáď sa čoskoro zobudí.