Niekde som počul, že človek by nemal hovoriť ostatným, keď mu je napiču.
Tak teda poďme na to.
Plz, neberte toto tak, že sa tu sebaľutujem a potrebujem nejakú vašu podporu. Nemyslím si, že moje "problémy" sú najdôležitejšie na svete alebo niečo podobné. Chcem sa len vypísať, tak chill.
Hmm, kde začať?
Viem, že hoci tak nepôsobím, tak už asi 4 roky, každý jeden deň, myslím na samovraždu. Možno to pre vás je prekvapujúce, možno nie, neviem.
Popravde, pokiaľ by som sa tak nebál smrti, respektíve toho, čo následuje po nej, tak by som to už urobil. Jop, moja zbabelosť je jediný dôvod, prečo ešte žijem.
Nebudem vás tu zaťažovať s tým, aké neskutočné problémy mám, keďže s tým zaťažujem psychologičku.
Popravde, myslím si, že jedným z dôvodov je aj to, ako sa stále pretvarujem. V škole som akože chill chalan, ktorý nemá problémy. Pred rodinou sa musím chovať tak, aby ma nehodili do blázinca, keďže sú to skurvene veľkí konzervatívci (+ sa nenávidíme, so). Na internete som asi najúprimnejší, ale aj tak to nie som ja.
Ale boli chvíle, kedy som bol.
Myslím, že vám je jasné, s kým to bolo.
Keďže ale je toto téma pre mňa extrémne bolestivé a som v hlbokej depresii, kedy nemyslím na nič iné, než na samovraždu, tak to tu nechcem extrémne rozoberať.
Chcem sa zabiť? Áno.
Mám dôvod žiť? Nie.
Zabijem sa? Kto vie.
Výnimočne by som chcel byť odvážny a urobiť to. Ale chill, pravdepodobne to neurobím, hoci nič nesľubujem. Predsa len, metal breakdown 24/7 si nejaké obete vyžiadá.
Plz, viem, že to nie sú najväčšie problémy ľudstva a ani nechcem, aby ste to tak brali. Neľutujte ma, keďže to nič nezmení.
Jednoducho, som momentálne na dne, z ktorého sa ani nesnažím dostať a nemám dôvod žiť.
Len som vás chcel oboznámiť so situáciou, so.
A ešte raz zopakujem: nesebaľutujem sa a nerobte to ani vy, keďže je to zbytočné.
Čaf.
