𝘜𝘯𝘥𝘦𝘳𝘤𝘰𝘷𝘦𝘳 𝘊𝘰𝘮𝘮𝘪𝘴𝘴𝘪𝘰𝘯 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

4. Kapitola

Dnes bola u Dumbledora a všetko mu vysvetlila, tak ako si to jej riaditeľ želal. Zdalo sa, že nebol prekvapený.
Teraz zadumane sedela na pohovke a sledovala Riddla, ako píše. Bol zvláštny. Zrazu zdvihol pohľad a pozrel na ňu. Uškrnul sa, keď videl, ako hneď očervenela.
Zdvihol sa a kráčal smerom k portrétovému otvoru. Keď sa za ním zavrel, Hermiona začala horúčkovito myslieť. Teraz alebo nikdy. Teraz pôjde za ním...Možno konečne niečo zistí. Aspoň niečo. Za tie tri týždne, čo je tu ešte na nič neprišla. Opatrne pootvorila portrét. Chodba bola prázdna, ale zahliadla, ako zahol za roh. Potichu sa rozbehla tým smerom. Snažila sa skrývať za stĺpmi. Prešli jednou tajnou chodbou, potom druhou, potom dlhou chodbou a zase tajná chodba za gobelínmi...Hermiona už ledva kráčala, ale snažila sa nespustiť z neho pohľad. Keď sa ocitla v ďalšej tajnej chodbe, zistila, že zmizol. Bezradne sa obzerala okolo seba. Čo teraz? Rozhodla sa, že pôjde ďalej. Možno je niekde blízko. Kráčala popri stene, keď ju zrazu niekto schmatol. Tlmene vykríkla, keď jej tá osoba na ústa priložila dlaň.
"Prečo ma sleduješ?" zasyčal. Hermiona na neho vypleštila oči. Veď...snažila sa byť nenápadná...hm..detektív z nej asi nikdy nebude...bude na to musieť ísť inak.
"Nesledujem," zaklamala. Ešte aj sama uznala, že to bolo hlúpe klamstvo.
"Neklam," zavrčal a hľadel jej do očí.
"Pusť ma," zjajkla po tom, čo jej stisol ruku.
"Daj mi pokoj a drž sa odo mňa čo najďalej, rozumieš?" vyštekol a odsotil ju. Vzápätí zmizol za ďalším gobelínom. Hermiona si trela ruku a pomaly sa pobrala preč. Na dnes toho mala dosť.

Vôbec sa netešila na koniec týždňa. V piatok totiž mali elixíry, ako vždy so Slizolinom. Hermiona sa pomaly vliekla chodbou, keď si uvedomila, že by si mala švihnúť, ak si chce nájsť primerané miesto. Vošla do učebne a rozhliadla sa. V duchu zakliala. V záplave uniforiem uvidela Riddla, pred ktorým sedel plavovlasý chlapec, veľmi podobný Dracovi Malfoyovi. Zrejme nejaký jeho predok. Asi starý otec.
Jediné voľné miesto bolo vedľa Riddla. Možno preto, že sa ho všetci báli. Ale ona nemala na výber. Pokiaľ si chcela sadnúť...Hermiona si vzdychla a opatrne sa presunula vedľa neho. Posadila sa čo najďalej, ako len mohla. Vytiahla knihu a študovala elixíry, ktoré mal profesor na stole. Túto scénku si pamätala. Rovnaké elixíry boli aj na jeho hodine v jej budúcnosti.
"Takže," prehovoril Slughorn, ktorý práve vošiel do triedy, "na začiatok tu mám nejaké tie elixíry, ktoré by ste mali poznať."
Ukázal na prvý. Okamžite sa zdvihli nejaké ruky. Vrátene Hermiony. Slughorn ukázal na nejaké slizolinské dievča.
"Veritaserum, elixír pravdy, " odrapkala a on vzápätí udelil desať bodov pre Slizolin.
Ukázal na druhý, Hermiona zdvihla ruku a tentokrát ukázal profesor na ňu.
"Áno, slečna?"
"To je amortencia," odvetila Hermiona.
Profesor prikývol, "správne, desať bodov pre chrabromil. Čím sa vyznačuje?"
Hermionina ruka vyletela znova hore. Tom v duchu prevrátil očami. Je strašná. Určite celý čas trávi v knižnici s nosom zapichnutým v knihách a zúrivo čmárajúc poznámky. A toto mu zavesili na krk...
Profesor znova ukázal na ňu.
"Vonia po tom, čo človeka priťahuje. Ja cítim pergamen, čerstvo pokosenú trávu a ..." tvár jej zružovela, ale zdalo sa, že profesor si nevšimol, že stíchla.
"Desať bodov pre chrabromil. Výborne, slečna Grangerová," riekol. Laney sa na Hermionu usmiala. Hermiona však rozoberala svoje myšlienky...áno...cítila vôňu pergamenu...a trávy...a niečoho, po čom voňala prefektská spoločenská miestnosť...Bol to pomaranč. Ale toto predsa prvýkrát necítila! Čo spôsobilo tú zmenu?

Tom civel na ten hlúpy kotlík plný amortencie. Prečo sa zrazu cítil tak zvláštne? Elixír voňal ako pergamen, čo pripisoval svojim prefektským úlohám, potom tam cítil pomaranče, čo bolo jeho obľúbené ovocie a...a kokos...zamračil sa. Toto nechápal.

"Tak, vašou domácou úlohou bude elixír pravdovravnosti, Veritaserum. Je dosť zložitý a jeho príprava potrvá dlho. Všetky potrebné prísady si budete musieť obstarať sami. Väčšinou sa jedná o byliny, ktoré rastú v blízkom okolí. Dávam na známosť, že si treba prečítať najprv návody na tento elixír. Je tam postup, kedy treba tieto byliny zbierať. Niektoré majú špecifické účinky, keď ich trháte inokedy, ako je treba. A na to si treba dávať pozor. Za tento elixír budete aj hodnotení. Budete ho robiť vo dvojiciach. Tak, ako teraz sedíte," riekol hromovým hlasom Slughorn.
Hermiona si vzdychla. Toto už nemohlo byť horšie. Bude musieť tráviť svoj voľný čas s Riddlom. Akoby nestačilo, že má dávať pozor, aby si neroztrhol dušu a nevytvoril tú ohavnú vec, tak s ním bude musieť ešte aj pracovať na elixíroch. V duchu sa modlila, aby nebol z elixírov hlúpy.
"Teraz ale dostanete inú úlohu, ľahšiu. Stačí mi čo i len najmenší náznak elixíru neviditeľnosti. Tak, do toho," profesor zatlieskal a ukázal na skriňu s prísadami.
"Tak, asi by sme mali začať, nie?" navrhla.
"Áno," riekol unudene a so záujmom študoval knihu.
"Vieš povedať aj niečo iné ako stále jedno slovo?" zavrčala. Vždy, keď sa ho doteraz niečo spýtala, odvetil jedným slovom.
"Áno," odsekol.
Vzdychla si, "pozri Riddle, keď už máme spolupracovať, tak musíme aj ko-mu-ni-ko-vať," hláskovala a pozerala na jeho pobavený výraz tváre.
"Áno," odvetil s úškrnom a otočil sa ku kotlíku.
Chvíľu na neho civela a odolávala použitiu nejakej kliatby, kým bol takto otočený chrbtom. Potom si vzdychla a odišla k skrini po zásoby.
Po ceste späť bola zrejme zamyslená alebo tak nejako, ale podarilo sa jej naraziť do Malfoya.
Ten ju hneď spražil pohľadom, "dávaj pozor humusáčka!" zaškrípal zubami.
Hermionou myklo. Čo to má napísané na čele? Ako spoznal, že má mukelský pôvod? Nejaký radar?

Tom stuhol. No skvelé, ona je humusáčka. Čím ďalej, tým lepšie.

Vošiel do prefektskej izby. Nečujne si vzdychol, keď videl, ako za stolom niečo usilovne píše. Ešte nezbadala, že prišiel. Využil to a prikradol sa odzadu k nej.
"Čo si to tam píšeš? Denníček?" Zašepkal jej do ucha. Od prekvapenia zvreskla a vyskočila na nohy.
"TY IDIOT! Vieš, ako som sa zľakla!"
Len sa chladne zasmial.
"Nesmej sa!" oborila sa na neho a škaredo zazrela na jeho stôl.
"Máš na starosti pochôdzky," podotkol a sledoval ako sa zatvári.
"Ja viem, pán ja-som-najväčší-temný-pán-v-čarodejníckom-svete" odsekla.
"No, aspoň uznávaš moju autoritu," poznamenal akoby nič a posadil sa na pohovku. Celý čas ho sledovala.
"Neuznávam," vyhŕkla, "myslím si, že si namyslený idiot, ktorý sa nezmestí do kože."
"Skvelé, nevadí. Takže k tomu spoločnému elixíru. Na tej známke mi záleží, tak to neskús dobabrať," zatiahol lenivým hlasom.
Hermiona na neho hľadela, "Som v elixíroch dobrá."
Uškrnul sa, "To som si všimol. Ale uvidíme, ako ti pôjde prax."
"Ale budeme musieť spolupracovať a komunikovať," zdôraznila posledné slovo.
Vzdychol si, "Hej, nie je to podľa mojich predstáv, ale dobre."

XOXO
Dark_Quinn12