𝘜𝘯𝘥𝘦𝘳𝘤𝘰𝘷𝘦𝘳 𝘊𝘰𝘮𝘮𝘪𝘴𝘴𝘪𝘰𝘯 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

7. Kapitola

"Dočerta, ples..." povzdychla si Hermiona a hľadela do ohňa. Práve sa vrátili od Dippeta. Ples...vianočný ples a oni dvaja s Riddlom ho majú otvárať. Oni dvaja...

Tom sedel v slizolinskej klubovni a civel do ohňa. Vedľa neho si niečo šepkal Nott s Malfoyom. Vôbec ich nepočúval, kým sa neobrátili priamo k nemu.
"Čo si o tom myslíš, Tom?"
"Hm?"
Abraxas Malfoy sa zamračil.
"Počúval si nás vôbec?"
Tom pokrútil hlavou, "mám iné starosti," prehodil uhladene. 'Starosti...s hlúpym plesom, ktorý mám otvárať s ...ňou,' pomyslel si.
Nott sa zaškeril, "súvisia s peknou humusáckou chrabromilskou prefektkou?"
Tom vyskočil z kresla a schmatol Notta za golier košele, "ako sa opovažuješ mi niečo naznačovať?"
Nott zbledol, "ale veď ja len..."
Tom zavrtel hlavou, "žiadne ALE! Nikdy by som sa neznížil ani len k premýšľaniu nad tou humusáčkou! Rozumieš?! Už ju nikdy predo mnou nespomínaj." Vzápätí ho pustil a Nott spadol späť do kresla. Tom sa tiež posadil.
Abraxas na neho chvíľu vystrašene hľadel, ale potom sa spamätal, "Tom má pravdu. Je to humusáčka a nezaslúži si ani len myšlienku. Už to je strašné, že s ňou musí spolupracovať ako prefekt a rovnako aj na úlohe z elixírov."
Tom si pohŕdavo odfrkol. Pozrel na hodinky a uvedomil si, že musí ísť pracovať na úlohe, na veritaseru. Na tej známke mu dosť záležalo. Vzdychol si a zdvihol sa.
"Musím ísť. Takže nezabudnite, zajtra o ôsmej v tajnej chodbe na piatom poschodí."
Obaja chlapci prikývli a sledovali svojho vodcu, ako mieri von portrétovým otvorom.
Abraxas po dlhšom tichu prehovoril.
"Nepáči sa mi jeho správanie."
Nott na neho podozrievavo pozrel, "čo tým myslíš?"
"Nevšimol si si, ako sa nazúril, keď si len niečo spomenul, čo sa týkalo...JEJ? To ho tak vytočilo..."
Nott súhlasne prikývol a opatrne si napravil golier košele.
"Neviem, ale niečo sa deje. Budeme ho sledovať pozornejšie. Je zvláštny. Všimol som si, že niekedy pri raňajkách alebo večeri na ňu pozerá."
"Myslíš...myslíš, že má o ňu záujem?"
Abraxasove šedé oči stmavli, "dúfam, že nie. Ale musíš uznať, že je to zvláštne."
"Nesmieme mu dovoliť, aby..."
"Viem..." prikývol Malfoy a zdvihol sa z kresla.

Tom otvoril dvere na učebni a rozhliadol sa. Vydýchol si. Ešte tu nie je. Podišiel ku kotlíku a skontroloval ho. Je načase pridať zázvorový koreň. Vzal strieborný nožík a začal krájať. Jeho myšlienky zase zablúdili k nej...Nevšimol si, že sa otvorili dvere. Na zvuk jej hlasu sa strhol a porezal si ruku.
"Au..." zasyčal.
"Čo je?" spýtala sa a podišla k nemu.
"Nič," odvetil a snažil sa ruku skryť. Nemusí vidieť, že je nemehlo.
"Neklam, ukáž mi ruku," riekla a natiahla ruku k nemu.
Neochotne jej ukázal pravú ruku. Prevrátila očami a pozrela na neho.
"Druhú ruku, Riddle."
Vzdychol si a ukázal ľavú.
Opatrne ho chytila a pozrela sa zblízka. Už len pri jej dotyku ním prešiel prúd, ale snažil sa zachovať neutrálny postoj. Aspoň kým nevytiahla bielu vreckovku a nepriložila ju na ranu.
"Čo to robíš?" Spýtal sa prekvapene a zachytil jej zápästie.
"Krvácaš, tak ti to chcem utrieť," odvetila a trhla rukou. Neochotne ju pustil a nechal ju, aby mu utrela ranu na dlani.
"Čo si vyvádzal?"
"Krájal som zázvor," zahundral, "ty si vošla a vystrašila ma."
"No, nevedela som, že viem strašiť," usmiala sa a prekvapilo ju, keď jej úsmev opätoval.
"Mohla by si sa zamestnať tu ako tí duchovia," poznamenal.
"Neviem, či by som zapadla. Som trošku...odlišná."
"Hej, si krajšia," zašepkal tak, aby ho nepočula. Ibaže ona počula, ale nedala nič najavo. Až na jemný rumenec.
"Tak, môžeme to tam pridať," poznamenala a hodila zázvor do kotlíka. Elixír zasyčal, zmenil farbu na priezračnú a potom pomaly bublal.
"Dobré znamenie," poznamenal a pozrel do zoznamu, čo ešte mali spraviť.
"Už nám chýba iba to lekno, čo rastie pri jazere. Treba ho trhať v noci."
Hermiona si vzdychla.

"Grangerová, vstávaj!" zasyčal a sklonil sa k nej. Vkradol sa do jej izby, po ceste zakopol a skoro sa zvalil vedľa nej na posteľ.
"Tom?" ozvala sa rozospato a vystrašene.
"Kto asi? Merlin," odvetil sarkasticky. Prehliadol, že ho nazvala menom. Sledoval, ako zliezla z postele, pričom mu neunikol pohľad na jej nahé nohy.
"Čo tu robíš?"
"Hlúpa otázka," odvrkol, "máme predsa prácu."
"To musíme robiť ten elixír dnes v noci?" zívala.
"Nezabudni, že potrebujeme tú hlúpu prísadu, čo kvitne len tieto dni v noci pri jazere!" odvrkol.
"Dobre, dobre," zahuhňala a postavila sa. Pozrela von oknom. Určite je chladno. Ach, jasné, že je chladno. Veď je zima. Mala by sa obliecť. Podozrievavo pozerala na Toma, ktorý ju po celý čas sledoval.
"Čo?" spýtal sa zmätene.
"Mohol by si vypadnúť, aby som sa mohla obliecť?" zašepkala.
Potichu zanadával a vyšiel z izby. Pokrútila hlavou a obliekla si džínsy a sveter. Potom vyšla z izby. Našla ho sedieť pri ohni na pohovke. V rukách držal pergameny s ich poznámkami.
"Môžeme." Zašepkala. Zdvihol hlavu a prikývol. Pergameny položil späť na stôl.
Opatrne sa zakrádali hradom.
Bolo dosť chladno a pofukoval mrazivý vietor. Všetko okolo nich bolo biele. Hermiona rozmýšľala, prečo to lekno kvitne v zime.
"Blížime sa," začula Tomov hlas.
Hermiona sa sklonila a v snehu pri jazere uvidela to, čo hľadali. Nádherné biele lekná, ktorých púčiky sa začali rozvíjať.
"Koľko ich potrebujeme?"
"Približne 6-7. Ale natrháme viac. Pre istotu," odvetil tichým hlasom.
Hermiona zrazu stŕpla. Medzi stromami zachytila nejaký pohyb.
"T..Tom?"
Pozrel na ňu, "čo?"
"My...myslím, že tam niečo je," vyjachtala a ukázala medzi stromy. Tom sa pozrel tým smerom a zaostril.
"Lumos," zašepkal a so zdvihnutým prútikom zamieril k stromom.
"Kam ideš?" Spýtala sa prestrašene.
"Zistiť, čo to je."
"Nenechávaj ma tu."
Tom sa zaškeril, "tak poď, ty strachopud."
"Nie som strachopud," nadurdila sa, "len..."
"Dobre, dobre," komentoval a zamierili k lesu.
"Čo myslíš, že to je?" zašepkala a podišla k nemu čo najbližšie.
"Vlkolak?" prehodil. Cítil, ako sa zatriasla.
"Len žartujem. V tejto časti lesa nie sú."
"Ako vieš?" Hlúpa otázka. Pravdepodobne ho celý prebádal.
"Viem," odvetil jednoducho a postupovali ďalej.
"POZOR!" zakričal zrazu a zhodil Hermionu na zem. Okolo nich presvišťalo nejaké kúzlo. Vzápätí počuli niečo ako beh. Našťastie, zdalo sa, že mieri preč.
Hermiona sa celá triasla.
"Si v poriadku?" Spýtal sa a pozrel na ňu. Oči mala zatvorené a plytko dýchala. Vzápätí mu došlo, ako sú blízko. On na nej totiž prakticky ležal.
Otvorila oči a pozrela na neho. Jeho tvár bola od jej len pár centimetrov. Cítil, akoby mal zahmlenú myseľ. Chvíľu na ňu hľadel, potom sa k nej sklonil a pobozkal ju. Prestala sa triasť a bozk mu opätovala.
Hermioninu myseľ zahalila hmla. Bolo jej jedno, že je v Zakázanom lese. Že leží na zemi a on leží na nej. Že ju bozkáva. Že má svoju úlohu, ktorou bola poverená. Všetko jej bolo jedno. Len chcela, aby ten krásny pocit trval večne.
Zrazu cítila, ako sa zarazil a odtiahol sa. Postavil sa na nohy, chvíľu na ňu civel a potom kráčal späť do hradu. Nechal ju tam samu.

Ahojky! Dnes trošku dlhšia časť na to, ako ste zvyknutý v tejto FF. Dúfam, že sa páčila!

XOXO
Dark_Quinn12