𝘜𝘯𝘥𝘦𝘳𝘤𝘰𝘷𝘦𝘳 𝘊𝘰𝘮𝘮𝘪𝘴𝘴𝘪𝘰𝘯 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

10. Kapitola

"Trávi s ňou príliš veľa času," zavrčal Avery.
"Myslím, že sú zamilovaní," poznamenal Nott
"Ou, to je skvelé," zvýskla Ellein Princová, ktorá s nimi chodila do Slizolinu, a zatlieskala.
Malfoy ju spražil pohľadom, "to nie je skvelé, spamätaj sa."
"Ale neboj, blíži sa vianočný ples, dostaneš ju a bude pokoj," zarapkal Zabini a pobavene sledoval Abraxasov výraz.
"Mám pocit, že jej na ňom záleží," povedal pomaly Avery.
"A to sa nemalo stať," dodal Malfoy.
"Mali by sme ju nejako vystrašiť, aby sa od neho držala ďalej, alebo tak nejak," navrhol Nott.
Zabinimu zasvietili oči, "mám nápad."

Stretli sa pri elixíre, aby ho skontrolovali.
"Tak, čo, už si niekomu zaplatila, aby ťa vzal na ples?" začal konverzačným tónom.
"Nie a ty? Koho si musel vystrašiť?"
"Ja nikoho nestraším!" zavrčal a podišiel k nej.
"No určite, viem o tebe toho dosť," vyhŕkla nahnevane, ale vzápätí sa zháčila. Nesmie prezradiť viac! Zdalo sa, že je neskoro. Prekvapene na ňu hľadel. Uvažoval. Myslel si, že tie oslovenia typu "najväčší temný pán na svete" počula od niekoho zo študentov. Ale nezdalo sa mu to. Nie každý predsa vedel, ako sa oslovuje. Zamračil sa.
Vytrhol jej prútik z ruky. Šokovane na neho hľadela.
"Vráť mi prútik," prehovorila chladným hlasom. Pokrútil hlavou a zdvihol ruku s prútikom čo najvyššie.
"Kým mi nepovieš, čo o mne vieš, nedám ti ho," odvrkol a sledoval ju.
Snažila sa poň natiahnuť, ale bol vysoký, nedočiahla. Udrela ho do hrude, kopla, ale žiaden účinok.
Nič nepomohlo. Nič ho nevyviedlo z rovnováhy. Ešte raz ho kopla (pre istotu) do nohy. Trocha sa mykol, ale nič viac. Vzdychla si. Prútik potrebovala. Pozerala mu do očí a uvažovala. Ako vyviesť z rovnováhy Temného pána? To sa nedá...ale...počkať...on je ešte...chlapec...tínedžer...Uškrnula sa a podišla k nemu. So zadosťučinením spozorovala zmenu odtieňu farby jeho očí. Je len jedna vec, ktorá môže vyviesť chlapca z rovnováhy...
"Dobre, tak mi nič iné neostáva..." zapriadla sladko, chytila ho za habit a pobozkala ho. Toto Toma doslova rozhádzalo. Chvíľu bol šokovaný, ale potom, na svoje prekvapenie, jej bozk opätoval. Čo zase šokovalo Hermionu. Toto bol predsa TEMNÝ PÁN! A ona ho bozkáva...ale bol v tom dobrý, to musela uznať. Pootvorila oči a uvidela, že mu ruka s prútikom klesla. Chopila sa šance, odstrčila ho a schmatla svoj prútik.
"Podvodníčka," zasyčal, aby skryl svoje prekvapenie.
"Ale mám, čo som chcela," odvrkla a otočila sa na odchod.

Do Vianoc ostával týždeň. Ale všade už vládla sviatočná atmosféra. Učitelia trochu povolili a nechali im akú-takú voľnosť. Všetci sa tešili na Vianočný ples. Hneď po ňom sa odchádzalo na prázdniny a potom bol koniec polroka. Dovtedy mali mať hotovú úlohu z elixírov. Hermiona nevedela, ako sú na tom ostatní, ale oni boli skoro na konci.
"Elixír je skoro hotový," zahundral a sledoval jeho farbu. Hermiona prikývla.
"Mali by sme ho vyskúšať," navrhol.
Vytreštila oči.
"Čo-čože? ČO?" To je ilegálne a...
Prevrátil oči, "počula si, vyskúšať ho."
"Ako na sebe?" spýtala sa hlúpo a nespúšťala z neho pohľad. Prikývol. Pozrela na elixír. Mal pravdu. Mali by ho vyskúšať.
"Jeden glg...jeden malý glg znamená päť minút," poznamenal a pozrel na ňu.
"Ty prvý," vyzvala ho.
Prehltol. Bál sa, čo všetko sa ho môže spýtať. Na jeho život, na jeho nasledovníkov, na jeho plány...na ňu...
"Ale dohodneme si podmienky...žiadne otázky...o súkromí," podotkol a sledoval jej výraz. Zamračila sa.
Chcela sa ho spýtať na horcrux. Nevadí, bude to musieť urobiť inokedy.
"V poriadku," prikývla a ponúkla mu jednu prázdnu nádobku. Opatrne do nej nalial trochu bezfarebného elixíru a posadil sa. Sadla si oproti nemu. Zhlboka sa nadýchol, pozrel na ňu a na jeden dúšok elixír vypil. Cítil sa trošku zvláštne...tak...ľahko...
"Môžem začať?" Spýtala sa Hermiona.
Prikývol.
"Ako sa voláš?" Vedela, že je to hlúpa otázka, ale nejako začať musela.
"Tom Marvolo Riddle."
"Kedy si sa narodil?"
"17. august 1933." Zaujímavé...ona sa narodila 17. septembra.
"Obľúbená farba?"
"Čierna."
Uškrnula sa. To sa ani nemusela pýtať. Bolo to viac než jasné. Tak prejde na tie závažnejšie otázky.
"Neznášaš ľudí ako ja? Humusákov?"
"Nie."
"Si súčasťou tajného spolku?"
Zachvel sa, ale váhou elixíru bol prinútený povedať pravdu.
"Áno."
"Myslíš si, že som pekná?" vyhŕkla skôr, ako si to mohla premyslieť.
Chvíľu mlčal, "áno."
Videla, ako si ju premeriava pohľadom a zacítila, ako jej do líc vstúpa červeň.
Chvíľu sa len sledovali. Zrazu sa výraz jeho tváre zmenil. Elixír očividne prestal účinkovať.
Zažmurkal. Chvíľu sa spamätával a potom sa bez slov sklonil ku kotlíku a nabral elixír pre ňu. Podal jej nádobku a ona ju rýchlo vypila.
"Ako sa voláš?" začal rovnakou otázkou.
"Hermiona Jean Grangerová."
"Aký deň si sa narodila?"
"17. September."
Aspoň sa nespýtal na rok...chvalabohu.
"Obľúbená farba?"
"Červená."
Vzdychol si. Typický chrabromil.
"Si súčasťou tajného spolku?"
"Áno." Je...aspoň vo svojom čase. Dumbledorova armáda. Dokonca ho zakladala. Spolok, ktorý bojoval proti Voldemortovi, ktorého mladšie vydanie teraz sedelo oproti nej.
Jej odpoveď ho troška zaskočila. Uvažoval, čo to môže byť za spolok. Pokiaľ vie, tak Chrabromil žiaden tajný spolok nemá. Bystrohlav má, ale chrabromil? Bude to musieť zistiť.
"Sleduješ ma? Kvôli nejakej úlohe pre ten spolok?"
"Áno."
Zamračil sa.
"Máš...máš ma zabiť?" Musel sa to spýtať.
"Nie." Tak to sa mu fakt uľavilo.
"Máš...máš ma rada?" zahuhňal. Dočerta, čo ho to napadlo? Prečo sa to pýtal?
Zavrela oči. Musela odpovedať. Cítila nutkanie odpovedať. Hlúpy elixír.
"Á...áno."
Potom elixír prestal účinkovať. Desať minút na seba len hľadeli, keď to Hermiona nevydržala a postavila sa.
"Musím ísť, mám nejaké povinnosti v chrabromilskej klubovni," vyjachtala a vybehla z triedy von.

XOXO
Dark_Quinn12