𝘜𝘯𝘥𝘦𝘳𝘤𝘰𝘷𝘦𝘳 𝘊𝘰𝘮𝘮𝘪𝘴𝘴𝘪𝘰𝘯 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

8. Kapitola

Vyhýbal sa jej. Bolo to nad slnko jasnejšie. Na elixír už nič iné nepotrebovali, teraz musel len dozrieť. Takže pri úlohe sa už nestretli.
Nestretli sa nikde inde, len na spoločných hodinách. Aj to sedel tak ďaleko, ako to len šlo. Zvyčajne na druhej strane triedy. Vstával skoro ráno a zmizol skôr, než Hermiona stihla vôbec otvoriť oči. A vracal sa neskoro v noci.
Hermiona zosmutnela. Čo spravila? Alebo nespravila? Ach, aká je hlúpa! Veď je to jasné, prečo to robí! Je humusáčka! Niečo, čo on nenávidí! Ale prečo ju pobozkal? Pobozkal ju a teraz to ľutuje a preto sa jej vyhýba. Ach.
"Mala by si si s ním pohovoriť," pokrútila hlavou Laney, keď jej Hermiona všetko vysvetlila.
"Nemôžem," zašepkala ako odpoveď a hľadela do plameňov.
"Ale musíš," pokračovala Laney, "viem, že ti na ňom záleží," dodala šeptom.
Hermiona na ňu prestrašene pozrela.
"Ale no tak, vieš to ty, viem to aj ja," poznamenala Laney.
Hermiona si vzdychla. Má pravdu. Musí ísť za ním. Rozlúčila sa a pobrala do Veľkej siene. Videla ho z diaľky. Stál pri skupinke svojich slizolinských kamarátov. Nott, Avery, Zabini, Malfoy...Všetci tam boli. Hermiona sa roztriasla, ale napriek tomu kráčala ďalej.
"Tom?" podišla k nemu. Všimla si pohľady ostatných slizolinčanov, ale snažila sa, aby sa jej hlas netriasol.
"Áno?" spýtavo na ňu pozrel.
"Potrebujem s tebou hovoriť."
"Nemáme o čom," poznamenal a otočil sa k Averymu.
"Tom, prosím," zopakovala a nespustila z neho pohľad. Nott na ňu udivene pozeral.
"Zmizni, humusáčka," vyštekol na ňu Malfoy. Hermiona zbledla a Tom na neho zlostne civel. Ani nevedel ako, ale ruka mu vyletela dopredu a trafila Malfoya rovno do nosa. Ten spadol a začal skučať niečo o rozbitom nose.
Avery so Zabinim s otvorenými ústami hľadeli na Toma ako na zjavenie. Čo sa zbláznil?
"Neopovažuj sa to viac povedať," zasyčal Tom, keď sa sklonil k Abraxasovi. Ten na neho vyvalil oči, ale keď videl šialený lesk v Tomových očiach, prikývol. Teraz radšej nebude provokovať. Vedel, aký dokáže byť Tom nebezpečný.
Tom sa narovnal a pozrel na Hermionu. Hlavou pokynul, aby ho nasledovala. Kráčali prázdnou chodbou do učebne transfigurácie.
"Tak," začal, keď zatvoril dvere, "čo si chcela?"
"Prečo si to urobil?" spýtala sa šokovane. Urobil to, aby sa jej zastal?
"To je jedno," odvetil rýchlo, "tak, čo si chcela?" zopakoval.
"Rozprávať sa," odpovedala, keď jej došlo, že na predchádzajúcu otázku dostatočnú odpoveď nedostane.
"Veď sa rozprávame," podotkol.
"Nie, vyhýbaš sa mi. Prečo?"
Mlčal a pozeral von oknom.
"Tak prečo? Kvôli tomu, čo sa stalo v lese?"
Myklo ním. Bolo to presne kvôli tomu. Bál sa jej pozrieť do očí. Bál sám sebe priznať, že mu na nej záleží. Bál sa toho. Ale ako Temný pán by sa nemal báť ničoho, však?
"Nie," zaklamal, "len mi lezú na nervy tvoje hlúpe otázky."
Pokrútila hlavou, "prečo mám pocit, že klameš?"
"Neklamem," zdôraznil a prudko sa otočil, "au," zašepkal a trel si ruku. Po tom údere ho päsť začala bolieť.
"Čo je?"
"Nič," odvetil a schoval ruky do vreciek.
Hermiona prevrátila oči a uškrnula sa, "zase začínaš s tým nič?"
Chvíľu na ňu hľadel. Usmievala sa na neho. Prečo sa, pre Merlina, na neho musí takto usmievať? Všetko sťažuje.
"Nič, len ma trocha bolí ruka," dodal, keď videl jej výraz.
"Aha. No, ale bol to riadny úder," zasmiala sa.
Tiež sa zasmial.
"Mal si to nechať tak," hundrala a on sa usmial.
"Nemohol," odporoval, "nazval ťa humusáčkou."
"Pokiaľ viem, nazýval si ma rovnako," poznamenala a vstala.
"Už nikdy ťa tak nenazvem," zašepkal a sledoval svoje topánky. Zrazu sa mu zdali strašne zaujímavé.
"Ja viem," riekla teplo, "už musím ísť," šepla a podišla k dverám. Zrazu zastala.
"A...Tom?"
Zdvihol hlavu a pozrel na ňu.
"Ďakujem," riekla jednoducho a skôr, než stihol niečo povedať, bola preč.

V ten večer mali mať stretnutie s riaditeľom ohľadom nových rozvrhov pre šiestakov. A Hermiona meškala. Tom zúrivo a nervózne pobehoval pred portrétovým otvorom. Nakoniec sa rozhodol ísť ju pohľadať.

"Kde pre Merlina trčí?" zašomral a vybral sa do prefektských izieb.
Poobzeral sa a okolo seba a keďže ju neuvidel nikde v spoločnej miestnosti, usúdil, že bude v izbe. Bez rozmýšľania siahol po kľučke a otvoril.
Bola tam. A bola iba v spodnom prádle. Zostal šokovane stáť medzi dvermi, kým mu mysľou neprebehol jej výkrik.
"Čo tu robíš?" vykríkla a prikryla sa nejakou košeľou.
"Ja...ja..." zrazu mu úplne vyschlo v ústach a hlas sa mu zasekol.
"No čo?"
"Tá...schôdzka...s...riaditeľom," vykoktal nakoniec.
"Hneď som tam," vyhŕkla zmätene a pozerala na neho. Nezdalo sa, že by sa chcel pohnúť.
"Haló," dupla bosou nohou.
To ho prinútilo spamätať sa, otočil sa chrbtom a vyšiel z izby. Šokovane sa posadil na pohovku. Skoro...skoro ju videl...nahú...
I keď bola oblečená (dá sa to nazvať oblečením?), úplne bol mimo. Nechcel si pomyslieť na to, keby nebola oblečená. To by sa asi zbláznil. Alebo by sa na ňu vrhol a...hneď po tejto myšlienke si treskol po čele. Bláznom už asi je...

XOXO
Dark_Quinn12