𝘜𝘯𝘥𝘦𝘳𝘤𝘰𝘷𝘦𝘳 𝘊𝘰𝘮𝘮𝘪𝘴𝘴𝘪𝘰𝘯 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

5. Kapitola

V duchu nadávala. Už tu bola skoro dva mesiace. A ešte nič dôležité nezistila.
Snažila sa sledovať ho tak často, ako to len šlo. Vždy, keď mala trošku času. Tentokrát opatrnejšie. Samozrejme, že on si to zase všimol. Považoval ju za blázna. A keďže boli spolu nútení pracovať, častejšie sa hádali ako pracovali na úlohe.
"Dávaj pozor, humusáčka," zasyčal v jeden večer v učebni, kde mali pripravovať svoj elixír. Chytil jej ruku, keď chcela elixír pomiešať.
"Nie, má to byť takto," škriepila sa Hermiona.
"Nie, takto to iba pokazíš a ak to pokazíš, prídeme o známku!" zasyčal Tom.
"Daj si poradiť," vyhŕkla, "sedem krát v smere hodinových ručičiek, jeden krát proti smeru!"
"V knihe je písané v smere! Žiaden protismer! Humusáčka!"
Hermiona na neho spoza kotlíka vyjavene zízala. Neznáša to oslovenie...Neznáša jeho...
"Viem o tebe veci, z ktorých by ti tie tvoje tmavé vlásky vstávali dupkom," vybuchla zrazu Hermiona a civela na neho. Tom sa len uškrnul. Oči mu zvláštne stmavli.
"Každý máme svoje...temné tajomstvá, však humusáčka?"
"Som si istá, že tvoje sú temnejšie," oponovala.
Tom sa postavil a spravil krok k nej, "to znamená, že by si sa ma mala báť," riekol nebezpečným hlasom.
Hermiona bojovne zdvihla bradu, "alebo ty mňa."
Tom sa zasmial a spravil ďalší krok vpred, "ale ty si hovorila, že som nebezpečný. Mala by si dávať pozor, kam chodíš...a nie túlať sa po tajných tmavých chodbách..."
Bol od nej len pár centimetrov. Nespustil pohľad z jej očí a ona sa začala chvieť. Keď bola jeho tvár od jej len pár palcov, zavrela oči. Vtedy to zacítil. Kokos...Prekvapením stuhol, ale rýchlo sa spamätal.
"Mala by si prestať snívať," zašepkal jej do ucha a so smiechom sa odtiahol. Hermiona šokovane otvorila oči a zažmurkala. Potom sa na neho zlostne pozrela a vyplazila mu jazyk.
Stále sa smial. Potom vyšiel z učebne.

Za dverami zastal. Úsmev mu z tváre zmizol. Oprel sa o chladnú stenu a snažil sa nabrať dych. A spamätať sa. Čo to dočerta skoro urobil? Veď ju mohol pobozkať! Mohol...Došlo mu vzápätí. Hneď na to rýchlo pokrútil hlavou. Nie, NEMOHOL. Je to humusáčka...A on mal predsa svoj názor na ľudí ako je ona. Nestoja za nič. Nie sú čistí a nezaslúžia si mágiu. Musel si to v mysli zopakovať prinajmenšom stokrát a pritom zhlboka dýchať.
Nikdy by nepovedal, že bude mať na neho taký vplyv. Pomaly kráčal k prefektským izbám. Preliezol portrétovým otvorom a posadil sa na pohovku pri kozube. Hľadel do ohňa a premýšľal.
Nikdy sa v skutočnosti nezaujímal o dievčatá. Mal iné záujmy. Nachádzal prívržencov. Smrťožrúti. Tak ich nazval. Jeho verní sluhovia.
Študoval rodokmeň. Zistil, že je Slizolinovým potomkom. Potom vypustil baziliska. Zomrelo to šialené dievča, čo teraz lietalo po záchodoch. Samozrejme, že mu na to neprišli. Hodil to na Hagrida, toho bláznivého chalana, ktorý teraz žije neďaleko na pozemkoch a robí akože "hájnika". Uverili mu. Veď bol slušný tichý chlapec, k tomu sirota. Obľúbený žiak. A oproti nemu Hagrid, ktorý mal stále problémy.
Zúfalo sa snažil prísť na to, čo o ňom toto dievča mohlo vedieť. Z čoho by mu "tie tmavé vlásky vstávali dupkom." Zaujímalo ho to. Vzdychol si a prešiel k svojmu stolu. Boli na ňom pripravené rozvrhy pre slizolinských tretiakov. Ešte dnes ich musí odovzdať. Pohľadom zastal na knihe, ktorá bola pod nimi. Bola o Slizolinskej fakulte. Dosť veľa z histórie. A dosť veľa o Salazarovi Slizolinovi.
Hľadal Slizolinov medailón. Musel ho nájsť. Nemal čas na dievčatá. Nevedel, že mnoho dievčat o ňom v noci snívalo. Ako o tajomnom nebezpečnom chlapcovi. Netušil, že poplietol hlavu jednému peknému chrabromilskému dievčaťu.

Hermione sa triasli ruky, keď do elixíru pridávala prasličku poľnú. Čo to s ňou porobil? Toto nie je dobré. Vôbec nie...Prečo je pri ňom taká nervózna?

XOXO
Dark_Quinn12