Tajomstvo závoja

8. kapitola

Izabella využila príležitosť, keď Victoria sedela sama. Sebastián im povedal, že sa nechce s nikým zoznámiť. Na zoznamovanie mali ešte veľa času, ale Izabella bola veľmi netrpezlivá a keď im Sebastián povedal, že sa nechce ani zhovárať, tak sa jej obavy len a len potvrdili. Izabella si prisadla k Victorii na stoličku, kde sedel predtým Sebastián, ktorý postával s Albertom, Williamom a ďalšími mužmi v rohu miestnosti.

,,Lady Victoria, rada by som sa vám predstavila. Som markíza Izabella D'este. Budeme sa často stretávať. Som manželka najlepšieho priateľa vášho manžela Sebastiána." Victoria len na ňu hľadela. Nechápala na čo za ňou prišla. A keď spomenula slovo manžel, tak jej hnev, ktorý sa jej pomaly upokojoval v žilách, vystúpil naspäť. Znova musela nasadiť na tvár masku a správať sa príjemné. Keby vyrobila scénu na vlastnej svadbe, tak by ju spoločnosť zavraždila a všetci by to omieľali dookola.

,,Rada vás spoznávam milady." Izabella sa usmiala. ,,Kľudne mi môžete hovoriť Izabella. Budem len rada." Victoria len prikývla. Izabella si myslela, že aj ona navrhne, aby ju oslovovala menom, ale Victoria s ňou nechcela byť priateľka a mala dosť týchto falošných ľudí pred ktorými sa skrývala závojom a pred ktorými chcela ujsť do kláštora.

Victoria otočila tvár. Chcela, aby Izabella odišla a nechala ju vo vlastných myšlienkach. Na takýto krok Izabellu nepoznala, nevedela aká tvrdohlavá dokáže byť.

,,Verím, že urobíte Sebastiána šťastným. Zaslúži si byť šťastný."

To už Victoria nevydržala.
,,Prečo si zaslúži byť šťastný? Je iný ako ja? Preto, čo urobil? Ja si nezaslúžim byť šťastná? Aj ja som chcela byť šťastná." Vzdychla si Victoria, zadržala slzy a pokračovala. ,,Vy ste žena. Vy by ste ma mali najlepšie chápať. Prosím vás nechajte ma na pokoji a vôbec si ma nevšímajte. To jediné od vás žiadam."

Izabella bola sklamaná z toho, čo si vypočula. Počula hlavne zúfalstvo a to ju trápilo. ,,Vy budete šťastná, lebo ste sa vydali za Sebastiána a od vás bude záležať, či bude šťastný aj on a zároveň aj vy. Myslím, že sa o tom budeme veľa zhovárať, no viem vás pochopiť a ani si neviete predstaviť ako. Sama vám vyrozprávam svoj príbeh. Poviem vám ešte jedno. Manželstvo je o dvoch ľuďoch a keď sa budete vzpierať, hnevať sa a nebudete bojovať preto, aby ste bola šťastná, tak stratíte seba a budete veľmi nešťastná." Izabella sa postavila a čakala, že Victoria niečo povie. No nepovedala znova nič. No aj tak sa Izabella snažila byť priateľská.

,,Ak by ste sa potrebovali vyrozprávať, tak mi kľudne napíšte."

Victoria zdvihla hlavu a pozrela sa na Izabellu. ,,Už ste skončili?"

Izabella len pokrútila hlavou a odišla. Taká drzosť. Čo na nej Sebastián videl. Izabella nikomu nič nepovedala a postavila sa k Albertovi a ostatným, ktorí boli vo svojich debatách. No mohla aspoň premýšľať a hneď vedela prečo sa Victoria hnevala. Ona iná nebola. Victoria to pochopí a ona sa bude snažiť jej pomôcť, aj keď o to nestojí.

~~~

Po rozhovore s Izabellou sa Victoria postavila a odišla sa zhovárať s matkou. Ešte tancovala s bratom, s otcom a aj so Sebastiánom. No už sa nezhovárali. Sebastián jej pár krát priniesol niečo na pitie aj keď o to nestála a nežiadala si to. Victoria sa dojemne rozlúčila s rodičmi. Tu už slzy ovládať nevedela. Sebastián jej pomohol vysadnúť do koča. Victoria sa cítila taká sama, tak ju bolelo jej srdce. V hrdle sa jej vytvorila hrča a bránila jej vo všetkom okrem premýšľania. To ju rodičia pokladali tak za nepodstatnú, za niečo, čoho sa chceli zbaviť? Rýchlo ju odpratať a niekomu dať? Už sa necítila ani ako človek, ale ako nepotrebná vec.