NEVER FORGET YOU JEON JUNGKOOK

🖤9🖤

„Mii prepáč strašne ma to mrzí."

Nemala som chuť sa s ním hádať a keďže moja izba bola už zariadená a mala som aj vlastnú kúpeľňu išla som sa osprchovať.

Hneď ako som vošla do svojej izby som sa zamkla a osprchovala sa. Po sprche som išla pre svoje lieky. Keby ste sa pýtali tak moja mama bola lekárka takže som vedela ako si mám všetky rany ošetriť. Keďže som mala na sebe šortky a braletku vybrala som sa dole do kuchyne pre alkohol.

V kuchyni boli chalani. Keď ma uvideli chalani dívali sa na mňa ako na zjavenie. Celý môj bok bol odretý a krvavý. Ja som ich celý ten čas čo tam boli ignorovala len som otvárala skrinky a hľadala alkohol. Až v poslednej skrinke som ho našla. Bola to niaka pálenica. Moc sa v tom nevyznám keďže som nikdy alkohol nepila.

„Mia to nemyslíš vážn, veď nemáš ani 18 rokov a ty ideš piť. Okamžite to vráť." Povedal Taehyung vytočene.

Ja som ho však nevnímala zobrala som handričku namočila ju alkoholom a sadla si na stoličku.

„Nemáte nič iné na práci len ma očumvať." Povedala som to už dosť rozčúlene.

Niektorí odišli. Zostali tam už len Taehyung, Jungkook a Jimin.

„Mii, nechceš pomôcť?" spýtal sa Jungkook ľútostivo.

„Myslím si, že ty si mi už dosť pomohol."

A hneď na to som si priložila handričku k svojmu boku. Bola to taká ostrá bolesť, že my začali slziť oči. Po poriadnom vyčistení som si na ranu nastriekala liečivú vodičku a obviazala celý bok. Chalani však stále nespúšťali zo mňa zrak. Ja som im však nechcela venovať už žiadny svoj pohľad, a tak som sa vybrala do svojej izby, kde som sa zamkla. Hneď potom som si napustila pohár vody z kúpeľne a zapila tabletku proti bolesti. Potom som si už len ľahla na posteľ a zaspala.

Zobudilo ma až klopanie na dvere. Pozrela som na hodiny bolo osem hodín večer. Počkať ja som spala deväť hodín!

Keď som otvorila dvere dotyčná osoba vošla do vnútra. Ja som si zatiaľ ľahla na posteľ. Osoba, ktorá bola v mojej izbe len za sebou zatvorila dvere.

Počula som ako si dotyčná osoba sadla vedľa mňa na posteľ ale stále som nevedela kto ňou je, keďže som bola otočená chrbtom.

Po zhruba piatich minútach som počula menšie vzlyky.

„Mii prepáč mi to, strašne ma to mrzí nikdy by som ti nechcel ublížiť."

Až vtedy som zistila, že to bol Jungkook. Trhalo mi to srdce vidieť ho takto sa trápiť. Som taký typ človeka, že keď vidím dotyčnú osobu plakať začnem aj ja. Chcela som Jungkooka ešte potrápiť, a tak som mu na jeho ospravedlnenie nič nepovedala.

„Mii viem, že si na mňa nahnevaná. Len som sa ti chcel ospravedlniť." Vtedy som pocítila ako sa posteľ prehla a vedela som, že Junkook vstal z postele a chcel odísť. Zabránila mu až moja ruka................................................................................................................................................................................................................

Ahojte!!!!

Verím, že sa vám kapitola páčila a vidíme sa pri ďalšej.

PS: Dnes už kapitola nevyjde až zajtra.🙂