NEVER FORGET YOU JEON JUNGKOOK

🖤7🖤

Po tejto vete som zostala ležať na posteli ako tvrdé Y.

Jungkook odišiel do kúpeľne a keďže som bola neskutočne unavená, zaspala som.

Ráno ma zobudili nepríjemné svetelné lúče, ktoré mi svietili do tváre. Chcela som ísť zatiahnuť závesy ale až teraz som si všimla obmotané ruky okolo môjho pása. Snažila som sa všemožne dostať zo zovretia Jungkooka ale márne. Keď už som bola skoro voľná Jungkook sa otočil na stranu, tak mi dal aj vlastne slobodu ale polovička môjho tela bola vo vzduchu. Následne som spadla na zem. Cítila som sa ako placka, bola to taká rana, že som zobudila aj Jungkooka.

,,Mia, preboha čo to tu stváraš?" Povedal Jungkook ešte stále s rozospatým hlasom, v ktorom sa nachádzal aj náznak výsmechu .

Myslím si, že nevedel, že má okolo mňa obmotané ruky ale tak neskutočne ma to vytočilo. Zobrala som vankúš a hodila som mu ho to tváre.

,,Nehovorí ti nič polovička postele?! Keby si nemal obmotané okolo mňa tie tvoje paprčky, nemusela by som spadnúť z postele!"

Vtedy som naštvaná vyšla z izby.

V kuchyni nikto nebol. Bolo len 6 hodín ráno. Pripravila som všetkým raňajky spravila som každému praženicu a volské oko,

plus k tomu sendvič. Všetkým som naliala pomarančový džús a keďže bolo len pol siedmej vrátila som sa späť do Jungkookovej izby. Opatrne som otvorila dvere. Jungkook po mojom výstupe zaspal. Rýchlo som si zobrala veci na prezlečenie. Prezliekla som sa a spravila si klasickú hygienu............

Keď už som bola hotová zišla som dole po schodoch, obula som si topánky vzala si kabelku, kľúč od domu a vyrazila do mesta.

Ja ráno skoro vôbec neraňajkujem, ako kedy ale teraz jedinú vec, ktorú som potrebovala je káva.

Blúdila som po meste zhruba pol hodinu až som našla malú kaviarničku spojenú s kníhkupectvom. Myslím si, že som našla svoje obľúbené miesto na učenie a oddych.

Dala som si konečne svoju vytúženú kávu a kúpila si niake knižky. Toto je pre mňa hotový raj. A tak som sa vracala domov s úsmevom na tvári. Zachvíľku už bude čas obeda, a tak som išla nakúpiť niake potraviny. A samozrejme aj vidličku a nožík, ktorý určite doma chalani nemajú.

20 minút neskôr

V celom dome bolo absolútne ticho. Žeby ešte spali?

No keď som vošla do obývačky uvidela som všetkých sedieť na gauči ale oni ma zatiaľ nevideli. Boli otočený ku mne chrbtom.

,,Čo keď sa už nikdy nevráti?" Povedal Taehung s plačom Jiminovi. Ten ho len objal.

Nevedela som čo je vo veci, tak som si k nim prisadla potichu prisadla.

,,Ahojte. Niečo sa stalo?"

Po tom čo si ma všetci všimli, sa na mňa dívali ako na svätý obrázok.

Taehyung sa zodvihol zo sedačky a podišiel ku mne. Hneď na to ma silno objal.

Okej tak toto je divné. Objatie som mu nakoniec opätovala.

,,Ty si od nás nechcela újsť?" Povedal Taehyung s nádejou v hlase, za ktorou sa skrývala štipka strachu.

Vtedy som vybuchla do zachvátu smiechu. Všetci sa ale na mňa dívali ako na absolútneho blbca.

,,Vy si myslíte, že keby som chcela újsť, Vám budem chystať ešte ráno raňajky." Vtedy som prepukla ešte do väčšieho záchvatu smiechu.

,,Keby som chcela újsť tak to urobím úplne inak." Po tejto vete som už len vstala z gauča.

,,Mia?"

,,Áno Yoongi?"

,,Budeš robiť raňajky častejšie. Jinove raňajky na tvoje nemajú."

,,Tým chceš čo povedať, že neviem variť!!!!" Povedal Jin urazene.

Vtedy skoro všetci vybuchli do záchvatu smiechu. Nepoznám ich dlho ale viem, že sú fajn. Nenápadne som sa vyparila z obývačky do kuchyne. Pomaličky som začala vykladať nákup. Keď som mala nákup vyložený do kuchyne vošiel Jin..................................................

Ahojte!!!

Verím, že sa Vám kapitola páčila.⭐️☺️