NEVER FORGET YOU JEON JUNGKOOK

🖤13🖤

20 minút neskôr

Počas toho ako som ležala v posteli som počula ako niekto zaklopal na dvere a vošiel dnu. Bolo mi zle a jediné čo som potrebovala je kľud. Keďže som bola otočená chrbtom nevidela som dotyčnú, ktorá vošla dovnútra.

„Mia poď si dať ten slepačí vývar."

Opatrne som sa otočila a videla som Kookov starostlivý pohľad.

„Jungkook ale ja nie som naozaj hladná."

„Mia o tomto s tebou nebudem viac diskutovať, skoro dva dni si sa poriadne nenajedla."

Vtedy si Jungkook sadol ku mne na posteľ a podal mi Jinov slepačí vývar. S neochotou som ho začala pomaly jesť.

„Vidíš ani to nebolelo." Hneď ako túto vetu Jungkook dopovedal som so všetkou zvyšnou energiou utekala do kúpeľne, kde celý slepačí vývar skončil.

Potom som sa s únavou oprela o záchodovú misu. Zrazu som ucítila ako ma Jungkook začal hladkať po chrbte.

„Jungkook prosím ťa choď preč."

Na túto vetu mi nijak neodpovedal len si obmotal ruky okolo môjho pása a s úplnou ľahkosťou ma odniesol späť do mojej izby.

Po tom čo ma späť položil na posteľ, si prisadol ku mne.

„Prepáč ja som naozaj blbec, keď som ťa nútil zjesť tú polievku."

Jediné čo som spravila som sa posunula bližšie k nemu a objala ho.

V tomto objatí sme zostali hodnú chvíľu, pomedzi ktorú panovalo príjemne ticho, ktoré potom Jungkook prerušil.

„Nechcela by si čaj, ten vždy pomáha?." Ja som len na jeho otázku pokývala hlavou na znak súhlasu a znovu sa zababušila do perín. Potom už len Kook opustil moju izbu s tichým ahoj a ja som sa tak vybrala do ríše snov.

Zobudila som sa až ráno. Chcela som vstať z postele, ale až teraz som si uvedomila, že sú okolo mňa obmotané dve silné ruky.

Bol to Jungkook, ktorý si v pohode oddychoval na mojej druhej polovičke postele. Akokoľvek všemožne som sa snažila dostať z jeho zovretia nikdy sa mi to nepodarilo, práveže svoje zovretie ešte viac zosilnelo ako keby sa bál, že mu ujdem.

„Jugkook."

„Jungkook"

„Jungkook"

Asi 15 minút doňho búcham aby sa prebral ale on absolútne na nič nereaguje. Až teraz som si všimla na parapetnej doske pohár už zo včera s vychladnutým čajom, ktorý musel Jungkook doniesť, keď som spala. Nič iné mi však nezostalo len vziať ten hrnček a obliať ho aby sa konečne prebral.

Opatrne som zobrala hrnček z parapety a v tej chvíli, keď som chcela vyliať čaj sa Jungkook mierne prebral zo spánku a s nechápavým výrazom sledoval čo chcem spraviť .

„Ty si ma chcela obliať tým čajom?"

„No ja ako...... Čo som mala podľa teba robiť, keď si nechcel vsať a pustiť ma. Veď si ma objímal ako niakeho plyšáka."

Jungkook ma pustil z jeho zovretia a ja som sa tak mohla konečne poriadne nadýchnuť. Jugnkook sa postavil z postele a s tichým prepáč opustil moju izbu.

Okej, tak toto bolo naozaj veľmi divné. Prečo spal ešte k tomu aj v mojej izbe?

S týmito otázkami som smerovala do kúpeľne, keďže som po ťažkom včerajšku potrebovala dlhú sprchu.

Po osprchovaní som si uvedomila, že som si veci na prezlečenie zabudla u seba v izbe.

Aj keď sa asi teraz pýtate, že aký mám problém, keď mám s izbou spojenú aj vlastnú kúpeľňu, ale bála som sa aby tam náhodou niekto nebol.

A tak som pomaly a čo najtichšie pootvorila dvere a na moje šťastie tam nikto nebol. Rýchlo som si obliekla hrubú mikinu a legíny. Keďže dnes mi už bolo o čosi lepšie, tak som sa vybrala dole spraviť si raňajky......................................................................................

Ahojte!!! 😁 ❤️️

Prajem Vám šťastný Nový rok 2020. 🥰

Dnes vyšla síce trošku kratšia kapitola ale snáď sa vám páčila. 😇