NEVER FORGET YOU JEON JUNGKOOK

🖤3🖤

Ráno som sa zobudila na neskutočnú bolesť v chrbte. Až vtedy som si uvedomila, že som celú noc strávila opretá o vchodové dvere. Pomaly som vstala a pozrela sa na hodiny. Našťastie bolo len osem hodín a keďže raňajky začínajú až o deviatej išla som sa osprchovať a spraviť si rannú hygienu. Po rannej hygiene som si obliekla bledomodré rifle a k tomu oversize čiernu mikinu. Vlasy som si dala do drdolu. Spravila som si jemný make-up, ktorý pozostával z korektoru, jemných očným tieňov a riasenky. Keď som bola už pripravená tak som sa vybrala na raňajky. Po vstupe do jedálne som si všimla siedmich ľudí ako sa spoločne smejú. Keď si ma všimli zrazu nastalo trápne ticho.

„Ahojte, ja som Mia." Povedala som trošku s obavou.

„Ahoj." Povedali všetci zborovo.

„Tak Mia toto je Jungkook, Jimin, Jin, Namjoon, Yoongi a Hoseok."

Chvíľku mi trvalo, kým som tie mená spracovala. Na raňajky som si dala yogurt a ešte k tomu kávu. Keď som mala nabraté išla som si sadnúť na voľné miesto vedľa Yoongiho a Taehyunga.

„Mia prečo piješ kávu. Veď predsa vieš, že je to nezdravé." Povedal Tae s výčitkou v hlase.

Nad touto vetou som len pretočila očami, no keď som sa už chcela napiť zrazu mi ju Taehyung vytrhol z ruky.

„Teraz žiješ so mnou a ja ťa nechcem viac vidieť piť kávu." Vtedy som toho bohužiaľ mala plné zuby. Všetci chalani na nás v tichosti čumeli a čakali čo sa bude diať.

„Fajn tak mi vysvetli prečo si včera chlastal." Nevedela som na sto precent, že pili iba som si to myslel. Podľa zničených výrazov ostatných. Za to Taehyung vyzeral úplne normálne.

Po tejto vete sa všetci chalani dívali na mňa ako na svätý obrázok.

„To ako vieš?" povedal Tae úplne vytočene.

„Vieš človek, ktorý nepil alkohol iba kávu to vie veľmi ľahko zistiť." Po tejto vete som si zobrala svoju šálku kávy späť a odišla s ňou na izbu. Nemám chuť sa s ním ďalej dohadovať.

„Mia počkaj. Potrebujeme sa s tebou ešte porozprávať." Povedal potichu ako keby si myslel, že som nahnevaná.

Len som si povzdychla a naznačila aby sme už išli na izbu, chcem to mať už za sebou. Je pravda, že som tvrdohlavá, a to dosť ale káva je už neodvratná súčasť môjho života.

Keď sme boli u chalanov na izbe sadla som si na posteľ vedľa Jimina.

„Takže Mia zajtra odlietame do Soulu. Budeš s nami žiť v dorme a neboj budeš mať vlastnú izbu. Dokončíš si tam strednú školu a začneš tam novú kapitolu svojho života." Hneď potom ako Taehyung dopovedal svoj monológ som začala nad všetkým premýšľať. Ako to bude teraz? Nebudem môcť chodiť ani na hrob svojich rodičov?

Zrazu som ucítila dve ruky ako sa obmotali okolo môjho tela. Bol to Taehyung.

„Neboj sa Mia, máš teraz nový život stačí zabudnúť len na ten minulý."

Vtedy som sa začala dusiť vlastnou slinou.

„Čo prosím! Ale ja nechcem zabudnúť na svojho otca a mamu."

„Mia čo to trepeš veď tvoja mama ešte stále žije."

„Moja mama je už mesiac mŕtva a žena, ktorá ma splodila ma nezaujíma." Povedal som s výčitkou v hlase ale vtedy Taehyungovi praskli nervy a začal po mne kričať.

„Tá žena, ktorá ti dala život je naša mama!" vtedy sme na seba už obidvaja kričali.

„Vieš čo, ja si myslím o tej žene, že je to obyčajná chudera, ktorá matka by dokázala opustiť vlastné decko." Hneď na to som na svojom líci ucítila štipľavú bolesť. Vtedy som nemohla uveriť vlastným očiam.

„Mia prepáč, veľmi ma to mrzí." Hneď po tej facke mi Taehyung chcel skontrolovať moju tvár. Jeho ruky som však od seba rýchlo odstrčila. Vtedy som to už nevydržala a prepukla som v plač.

„Ja som ťa o tvoju pomoc neprosila. Nechaj ma na pokoji, už ťa nechcem vidieť."

Hneď po tejto vete som vybehla z izby chalanov, ktorí nás celú tú dobu sledovali a neprehovorili ani slovo.

Keď už ma od mojej izby delil kúsok zrazu niekto začal za mnou bežať.

„Mia počkaj." Bol to Jimin ale ja som nezastavovala. Cítim sa fakt mizerne. Jediné čo potrebujem je byť sama.

Zrazu ma Jimin chytil za ruku a otočil k nemu.

„Prosím nehnevaj sa na Taeho."

„Jimin. Taehyung musí pochopiť, že nikdy neodpustím svojej biologickej matke a nehnevám sa na neho. Nemá to ani on ľahké, veď len pred mesiacom zistil, že má sestru. Odkáž mu, že sa nehnevám za tú facku." Jimin na to len pokýval hlavou.

„Teraz ak dovolíš potrebujem byť sama a tiež si musím pobaliť veci, keďže zajtra odlietame." Jimin sa len milo usmial a už sa chystal na odchod.

„ A Jimin?"

„Áno Mii."

„Dnes nemám v pláne tráviť s vami čas. Musím si všetko v hlave utriediť, je toho na mňa proste veľa a ak ťa môžem poprosiť , či by si mi alebo niekto z chalanov nemohol doniesť čas odletu a klasické informácie. Kedy sa zajtra stretneme, veď vieš."

„Jasné, že donesiem."

„Ďakujem."

Potom som sa už len vybrala na svoju izbu, kde som sa začala baliť...............................................................................................................................................

Ďalšia kapitola na svete. Dúfam, že sa vám páčila.

😌 💞