NEVER FORGET YOU JEON JUNGKOOK

🖤11🖤

Po zhruba desiatich minútach som počula klopanie na dvere.

Povedala som tiché ďalej. Ale dotyčná osoba ma asi počula, keďže vošla do izby. Bol to Jungkook.

„Doniesol som ti niake jedlo. Určite si celý deň nič nejedla."

Úprimne nebola som moc hladná. Skoro vôbec. Vďaka neutíchajúcej bolesti v boku.

„Jungkook ďakujem ale nie som moc hladná."
Jungkook nado mnou len pokrútil hlavou.

Jugnkook sa chcel vybrať na odchod ale ja som ho v tom zastavila. Nechcela som byť sama.

„Jungkook prosím neodchádzaj."

Jungkook len nad tým po vytiahol obočie. Až teraz som si uvedomila ako tá veta v skutočnosti vyznela.

„No ja ako, huh......................" Našťastie Jungkook pochopil ako som to v skutočnosti 

myslela.

„Za chvíľku som späť." Milo sa usmial a odišiel z mojej izby preč."

Potom ako Jugnkook odišiel som sa začala dívať na film skús ma rozosmiať. Kook nechodil dlhšiu chvíľku a mne sa začali pomaly zatvárať oči.

Jungkook pov:

„Jungkook prosím neodchádzaj."

Po tejto vete som jemne po vytiahol obočie. Síce som rozumel, no jej výraz stál za to. Až potom, keď si uvedomila ako to vtipne vyznelo začala sa červenať. Bola strašne zlatá. Jungkook nie prestaň je prepadávať. Aish!

Sľúbil som, že za ňou prídem ale ešte musím ísť za chalanmi.

„Tak čo chutila jej moja polievka?"

Och bože pabo Jin v akcii!
„Nebola hladná, dá si ju neskôr."

„Ale potom jej už vychladne!"

„Ježiš Jin teraz sa vykašli na jedlo a ako jej je?" Taemu sa podarilo našťastie stíšiť Jina ohľadom jedla ,na ktoré je háklivý.

„Rana jej začala krvácať asi by niekto s ňou preventívne mal skočiť k doktorovi nevyzerá to moc dobre.Ta rana je v pohode ale vyzerá to tak, že pri údere sa muselo silno tresnúť. Má tam obrovskú modrinu. Čo keď to ma narazené, a to všetko kvôli mne?"

„Jungkook nikto nevedel, že sa to stane. Nikto sa na teba nehnevá, tak sa furt neobviňuj." Podišiel ku mne Tae a objal mňa.

„Som blbec, čo keď ma niečo narazené alebo........."
„Jungkook!" Všetci narovnako vykríkli.

„Jungkook skôr či neskôr by sa to mohlo stať komukoľvek. Nikto ti to nevyčíta. Všetci vieme, že sa to stalo omylom. Mohlo sa to stať hoc komu ako som už povedal." Zrazu sa postavil zo stoličky Jimin a sadol si vedľa mňa.

Všetci sa na mňa povzbudivo usmiali.

„Idem ju radšej skontrolovať."

Všetci na to len prikývli.

Keď už som bol pred Miinou izbou zo slušnosti som zaklopal. No nepočul som žiadne ďalej, a tak som pomaličky pootvoril dvere a vošiel do izby. Mia zaspala. Bola strašne zlatá. Jungkook zase! Ach blbý vnútorný hlas!

Prikryl som ju opatrne dekou a s dobrým pocitom som sa vrátil späť do obývačky za chalanmi...........................................................................................................................................................

Ahojte !!!! 😊

Po 4 mesiacoch som späť a týmto sa chcem všetkým ospravedlniť, ktorí čakali na moju kapitolu.

Bolo veľa dôvodov prečo som nepísala a som rada, že som sa znova k tomuto všetkému vrátila.

Chcem sa zároveň aj všetkým poďakovať, ktorí čítali moju predošlú knižku dosiahli sme 1,3 K prečítaní.😍

Verím, že sa vám táto kapitola páčila a ak áno budem rada ak zahlasujte.

Budem sa snažiť aspoň jednu kapitolu do týždňa vydať podľa toho ako budem stíhať môže byť ich aj viac. 💓