NEVER FORGET YOU JEON JUNGKOOK

🖤10🖤

Rýchlo som Jungkooka chytila za ruku a stiahla ho k sebe do postele.

„Nebudem sa na teba hnevať ak už to viac neurobíš?" Pričom som ho objala.

Najprv zostal v šoku, no potom mi objatie opätoval.

„Sľubujem."

Po tejto vete som ucítila ako mi Jungkook dal pusu na čelo. Určite som bola červená ako paprika čoho si Jungkook určite všimol lebo sa začal smiať. V taktom objatí sme zostali ešte niekoľko minút. No potom som sa potrebovala posadiť keďže ma neskutočne bolel bok.

„Mia tebe začala krvácať rana počkaj chvíľku."

Ach ten blbý bok. Chcela som si aspoň prezliecť tričko ale tak neskutočne to bolelo, že som mala problém sa postaviť. Po niekoľkých márnych pokusoch som to vzdala. Keď v tom vošiel do izby Jungkook s obväzom, niakou mastičkou, ľadom a tričkom v ruke.

Trošku som znervóznela chcela som si tu ranu ošetriť sama ale pri mojom ďalšom pokuse sa mi to opäť nepodarilo lebo bok zasa ako inak bolel.

„Nechaj Mia, pomôžem ti." Vtedy si Jungkook sadol ku mne na posteľ.

Hanbila som sa aj keď viem, že dnes ma už videl,no teraz to bolo iné. Verím len, že do izby nevbehne Tae a nevymyslí niečo čo nie je reálne.

Chcela som si aspoň vyzliecť tričko aby mi previazal ranu ale ani to sa mi nepodarilo.

„Počkaj pomôžem ti." Po tejto vete mi dal opatrne tričko dole. Trošku som sa začervenala. Keď potom ako mi Jungkook dal tričko si zahryzol do spodnej pery.

Potom už mi len dal dole obväz. Na rane sa vytvorila chrasta čo je dobrý znak ale po celom boku som mala obrovskú modrinu, a preto som mala ten bok opuchnutý. Pomaličky mi Jungkook na ranu položil vrecúško s ľadom na čo som bolestivo sykla. Jungkook sa na mňa len smutne usmial. Potom mi dal na ranu mastičku a obviazal celý bok obväzom.

Potom sa už len postavil zo stoličky zatiaľ čo ja som sa na neho zarazene pozrela. Až potom mi došlo po čo išiel.

„Doniesol som ti svoje tričko. Som väčší ako ty takže ti bude veľké a myslím si, že aj lepšie." A chcel mi to tričko dať na seba len ja som ho musela prerušiť.

„Ďakujem Jungkook ale je to tvoje tričko a je biele, čo keď mi začne znovu krvácať ten bok a ja ti ho zašpiním. Potom sa to bude dať len veľmi ťažko oprať." Jugkook len nad mojou vetou pokrútil hlavou a natiahol mi jeho tričko. Hneď potom sa zodvihol z postele so slovami za chvíľku som späť a odišiel z mojej izby.

Ja som si len opatrne ľahla na posteľ, pričom som si pustila telku a začala prepínať stanice keďže ako inak v telke nič nebolo........................................................................................................................

Ahojte!!!!
Verím, že sa vám kapitola páčila ak áno budem rada ak zahlasujete. 🌟

Dneska trošku kratšia kapitola. Budem sa snažiť aby vyšla ešte jedna dnes.