Možno nie každá láska,
skončí za svetla...
Na ten deň nezabudnem nikdy,
keď videla som ťa prvýkrát.
Stál si tam, tak sám,
zrazu si už nebol sám.
Bola to tá, čo ťa miluje,
a ja som bola tá, čo ťa obdivuje.
Čo ťa miluje...
Čo ťa zbožňuje...
Nie každý príbeh končí šťastne,
vlastne, o tebe možno nestačí písať len básne.
Ak by si bol niekto iný, ktovie,
či objímal by ma ten pocit viny.
Akoby toľkýkrát, bolo to zas ten prvý.
Len raz, možno dvakrát,
tak veľmi potrebujem ťa cítiť v svojom srdci.
A keď raz odídeš,
odídeš navždy?
Navždy ma necháš stáť samú v tom daždi,
je studený a chladný, presne ako ty,
áno, presne to mám na mysli.
Stone cold už dávno pre teba nie je iba fráza,
nenúť ma cítiť sa ako rozbitá váza.
Môžeš ju zlepiť, no už nikdy nebude celá,
nenúť ma myslieť si, že je to len fáza,
že nikdy nebudem mať to, čo som vždy chcela.
Si to len ty, jediný,
nikdy nikto iný.
Nenávidím ťa za to, ako veľmi ťa milujem,
za to, ako každý deň sama sebe sľubujem,
že nebudem ťa viac mať rada, ale čo si sľubujem,
bola by to aj tak zrada.
