Nebudem sa tváriť, že mi nechýbaš,
keď dokola tú istú otázku sa pýtaš.
Dňom aj nocou na teba myslím,
aj tak nič nevymyslím,
proste to nikdy nedomyslím,
a tak na teba myslím a myslím.
Čas plynie tak rýchlo, a mne chýbaš už teraz,
stále si to pamätám, akoby to bolo včera.
Myslím na teba, už s tým nič nespravím,
12ty január zostane posvätným.
Ako mám žiť, to vôbec netuším,
ale poviem ti všetko to, čo mám na duši.
Veď každým dňom milujem ťa stále viac,
že stačí mi tvoj úprimný úsmev, nič viac.
Nič viac mi k šťastiu netreba,
iba ak teba.
Treba mi teba.
Nechcela som sa s tým zmieriť,
zmieriť sa s tou láskou k tebe,
no načo sa brániť tomu, čo vieme?
Nie je to zbytočné,
moju lásku si chránim,
si diamant, ktorý mám v hrudi.
