Ponorím sa do tmy.
Tak hlbokej, kde nikto nemôže počuť môj nárek.
Slzy stekajú po tvári,
budem ťa milovať naveky.
Vieš to, nedáš mi spať,
kúsok po kúsku, chcem ťa rozobrať.
Vychutnať si každú tvoju časť,
veď možno už nikdy nezopakuje sa tá chvíľa.
Ponorím sa do tmy a snívam o tebe.
Nič nie je krajšie ako ty.
Tvoje oči, ktorých nemám dosť, láska, ktorou si dobitý,
riešiš to, kým nie si opitý.
Môžu sa nám zahojiť rany,
keď tvoj záujem je len hraný?
To je všetko z mojej strany.
Nemám viac otázok, na ktoré dokázal by si nájsť odpoveď, možno mám, no
bola by to spoveď.
Vraj už nevládzeš tým životom ísť,
pomôž si sám, človeče, aj pánboh ti pomôže.
Skrývať sa naveky nemôžeš.
Ľúbim ťa tak mi to zakáž,
a nenávidieť mi ťa prikáž!
Daj mi jeden dôvod, hoci sú ich stovky,
viac už nemôžem, dobre viem, že prehrám túto hru.
Čo je pravda a čo lož?
Nerieš svoju minulosť.
Ver mi, budeš šťastnejší.
Ponorím sa do tmy.
A rozlúčim sa so svetom,
veď možno nie je nič viac,
na tomto mieste posvätnom.
Si to len ty, dôvod na život aj na smrť,
sú ich tisícky a predsa si to ty.
Chcem sa zbaviť svojich rán,
odísť chcem, bez zbytočných drám.
Preklínam a milujem, deň keď som ťa spoznala,
prisahám, toto nebol plán,
o všetko som sa obrala,
chcem sa zbaviť svojich rán.
