Milujem ťa tak veľmi,
tak ako som nikdy nechcela,
každou bunkou môjho tela,
to by som si nikdy nevymyslela.
Že chcela som ťa celého,
od hlavy až po päty,
lebo si to ty.
Dotknúť sa ťa bolo ako okúsiť nebo,
no cítiť ťa tak blízko, čo robiť aby to nebolelo...
Len na chvíľu chcem byť ňou,
cítiť tvoje bozky na perách.
Viem, že ťa strácam každým dňom,
a bojím sa dňa keď uvidím ťa poslednýkrát stáť vo dverách.
Držať ťa za ruku bol pád na kolená,
život mi podhodil ďalšie polená.
Prečo to tak bolí, nedá sa toho zbaviť,
niet cesty späť, niet sa ako zachrániť.
Milujem ťa hoci to tak bolí,
spomínam na všetkých čo tu kedy boli,
čo tu kedy budú,
nikto ťa nedokáže nahradiť.
Niet spôsobu ako sa zachrániť,
snáď len spočítať svoje rany,
aj keď zahojiť sa nedajú...
Ešte vyroním veľa sĺz,
možno rieku, možno dve,
ja to viem...
Lejú sa mi slzy potokom,
všetko ostatné nechám na potom.
