Prosím, nič nehovor.
Ale nebuď ticho.
Každý tvoj monológ berie mi dych,
rozmýšľam, ako môžeš byť tak úžasný.
Vezmi ma za ruku, pôjdeme niekam,
kde budem mať pocit, že lietam.
Že vznášam sa vzduchom, a lietam životom,
ktorý má s tebou tak iný význam.
Iný, lepší, krajší.
Mám chuť tancovať v daždi.
A ty, romantik, nepriniesol by si mi dáždnik,
lež zahrnul ma tým najkrajším objatím,
a zaspali by sme v objatí.
Si v mojich najkrajších snoch, len sny mi nikto nezoberie,
kým dych opäť nenaberiem, smiem ťa mať v hlave tak ako ty máš ju?
Poviem ti, kde je sever, východ, západ aj juh,
predsa vytvoril si mi v hlave tento začarovaný kruh.
Ktorým smerom ísť a ktorým neísť?
