Všetky slová na svete nedokážu opísať
To všetko, čo k tebe cítim.
Možno si vo všetkých mojich básňach skrytý.
Možno si tak nevhodný až si vhodný,
a z lásky si nič nerobíš.
Tvoj úsmev mám v hlave stále,
Všetky tvoje slová sú vo mne.
Myslím na teba v noci i vo dne,
a keď počujem tvoj hlas,
to sa mi možno iba zdá,
zrazu prestávam sa ovládať.
Prestávam dýchať, zaspávam,
a želám si tým spánkom spať naveky.
Tie krásne sny, si v nich Ty.
Tie nádherné modré oči, modré ako nebo,
možno nimi svet vidíš tak veľmi bledo.
Možno cez ne vidíš krajší svet, ktovie
Na tieto otázky mi nikto neodpovie.
A keď sa usmeješ, áno, tvoj úsmev,
Chcem umrieť aj žiť len preň.
Za tvoje objatie, celý svet ti dám,
kiežby si sa zobúdzal len do krásnych rán,
a každá jedna z tvojich rán,
zahojila by sa rýchlo,
prosím, len buď šťastný, nič viac si neželám.
