Nie, naozaj na teba nikto nemá,
každým pohľadom na teba zostávam nemá.
Nechápem a nikdy nebudem,
prečo v mojom srdci si miesto buduješ.
A viem, že nikdy nič nesľubuješ,
Tvojho dobrého srdca je taká škoda...
Presne ako táto škola,
toľko mi dala,
a toľko mi vzala.
Ale mám teba,
síce nie fyzicky,
ale v srdci ťa mám a budem stále mať,
to je jedno, s týmto bojom nemôžem vyhrať.
Iba Boh vie ako veľmi ťa milujem,
milujem,
zbožňujem.
Usmej sa, skús to ešte raz,
nie je to žiadny podraz,
to ťa má niekto fakt rád.
Proste ťa ľúbim a nie je mi pomoci,
tak budem nariekať do noci.
Možno raz zhorím láskou, ktorú v sebe mám,
vo všetkých tých dňoch ti ju dám.
Ty to síce nevieš, ale ja to viem tak dobre,
si úžasný, si nádherný, presne ako tvoje oči modré.
Tak modré, že sa v nich stratím,
zakaždým keď sa do nich pozriem,
viem, že z tejto lásky raz umriem,
no aj tak si nepomôžem...
