Proroctvo || Loki Laufeyson || ✓

• 01. •

"Zišli sme sa tu dnes, aby sme oslávili zasnúbenie môjho brata Lokiho-" Thor, kráľ Ásgardu, kývol rukou smerom po svojej pravici. "-a princeznej Sigyn."

Zlatou sieňou sa rozľahol nadšený potlesk, Loki a Sigyn vstali, uklonili sa ich hosťom a napokon aj sebe navzájom. Loki, tak ako to pri zásnubách býva zvykom, nastokol svojej nastávajúcej na ruku prsteň a pobozkal na kĺbiky ruky.

"Moja drahá." usmial sa.

Slávnosť trvala do rána. Hostia sa bavili - pili, jedli, tancovali.
Jedine Loki sa hneď po začatí tancovačky vytratil a Sigyn prijímala gratulácie sama. Na otázku, kde má svojho nastávajúceho, odpovedala lžou:

"Bolo mu zle. Necíti sa dnes dobre."

Sigyn však nebola ďaleko od pravdy. Loki sa naozaj cítil zle. Ale nie fyzicky. Išlo o jeho rozhodnutie oženiť sa.

Nechcel to.
Nechcel sa ženiť.
Nechcel si vziať za ženu Sigyn a už vôbec nechcel, aby sa po svadbe stal kráľom Jötunnheimu.
Pre zachovanie mieru medzi jeho svetmi však musel podstúpiť istú obetu.

"Princ Loki." v temnej časti zámku ho objavila jedna zo slúžok. "Ospravedlňujem sa, pane. Nemala som vedomosť, že ste tu. Ak by som-"
"To je v poriadku, Freya." zastavil ju princ a Freya prekvapene prikývla. "Viem, že táto časť zámku patrí služobníctvu. Preto som tu. Nik by ma tu nehľadal."
"Odpusťte pane, ak bude moja otázka smelá-"
"Tak sa ju nepýtaj." skočil jej Loki do reči, potom ale kývol rukou, aby pokračovala.
"-ale prečo sa schovávate? Na poschodí je veľká slávnosť na Vašu počesť. Budete sa ženiť, stanete sa kráľom."

Loki hľadel na to úbohé stvorenie a hľadal správne slová. Bol však unavený z klamstiev.
On. ON! Boh klamstva.
Bol unavený z klamania.

"Poviem ti to, Freya, ale ak to niekomu prezradíš - a ja sa dozviem ak to niekomu prezradíš! - skončíš do smrti zavretá v temnom žalári."

Freya mala chuť povedať mu, nech jej to ani nehovorí, ale bola neskutočne zvedavá.
Loki k nej natiahol ruku a kývol ňou. Opäť ju tento čin zaskočil, za ruku ho ale chytila a nechala mladého princa, aby ju stiahol na podokenicu, na ktorej sedel.

Freya potichu čakala. Triasla sa, čo ale nemalo nič spoločné s chladom, ktorý panoval v zámku.
Bola nervózna. Pri princovi Lokim nikdy nebola takto blízko a ona si chcela túto chvíľu zapamätať.

Ako prvé si uložila v pamäti spôsob, akým ju oslovil.
Jej meno znelo z jeho úst ako med, ten zvuk ju hladil v ušiach a ona si ho stále prehrávala v hlave. Jeho hlas bol jemný a tichý, vôbec nie desivý ako obvykle.

Ako druhé si zapamätala dotyk jeho ruky.
Stále, keď videla Lokiho prechádzať zámkom, si predstavovala, že ju chytí za ruku, že sa jej bude dotýkať a ona ho nechá. Očakávala, že ju budú držať chladné drsné ruky. Opak bol ale pravdou - jeho dlaň bola teplá a jemná a Freya túžila len po tom, aby sa jej dotýkal navždy.

"Je ti zima." pozrel na ňu.
"N- Nie, pane. Nie je." šepla.
"Tak sa ma bojíš." jeho hlas sa zlomil. "Všetci sa ma bojíte, ja to veľmi dobre viem."
"Pane." Freya k nemu natiahla ruku, ale okamžite ju stiahla. "Princ môj, to vôbec nie je strachom."

Dvihol k nej zničený pohľad.
Premeriaval si ju od hlavy k pätám a premýšľal - Freyu poznal. Ako jedna z mála žien, ktoré slúžia v zámku, nemala problém upratovať mu jeho komnaty keď v nich bol aj on.
Vlastne, keď si tak spätne spomínal, chodila mu upratovať len ona. Vždy keď bola v jeho blízkosti, cítil z nej pokoru a úctu, ktorú z ostatných necítil. Tí ostatní sa ho báli. Rešpektovali ho, to áno, ale len pre to, že sa báli aby ich nedal zavrieť do žalára.

Teraz, keď Freya sedela pri ňom tak blízko, prvýkrát za celé veky, mal možnosť všimnúť si, že je vlastne veľmi krásna.
Mala ryšavé vlasy, ktoré nosila v dvoch vrkočoch vypnutých do drdola. Zelené oči orámované dlhými tmavými mihalnicami na neho hľadeli pokojne a smelo, tváre mala ružové, posiate drobnými pehami a pery plné a červené a Loki dostal náhlu túžbu skúsiť ju pobozkať. Ochutnať, ako asi chutia, či sú poddajné a tak sladké ako na pohľad vyzerajú.

"Ty sa ma nebojíš." skonštatoval.
"Nie." priznala sa. "Chceli ste mi niečo povedať."
"Pýtala si sa prečo sa tu schovávam." Freya prikývla. "Pretože ma zasnúbili so ženou, ktorú nemilujem. Nepociťujem k nej o nič viac emócii než k mŕtvemu telu nepriateľa." šepol chladne.
"Prečo ste potom súhlasili so svadbou?"
"Si smelá, služobníčka." uškrnul sa.
"Nebudem sa ospravedlňovať sa svoju smelosť."

Loki vstal, otočil sa ku Freyi tvárou a tá k nemu dvihla pohľad. Snažil sa jej prečítať myšlienky, ale nedokázal sa jej dostať do hlavy. Akoby ho blokovala. A to ho zaujalo ešte viac.
Doteraz mal myseľ každého ako na dlani. Kedykoľvek chcel, prečítal si ich najtajnejšie túžby a obavy. 

Ale Freyina myseľ mu ostávala uzavretá a on potreboval zistiť prečo.

"Si zvláštne stvorenie, Freya. Páčiš sa mi." uklonil sa jej, Freya vyskočila na nohy a rovnako sa uklonila svojmu princovi. "Dobrú noc."
"Dobrú noc, princ môj."

Loki sa vrátil na slávnosť. Zvedavcom odvetil, že sa cíti lepšie a nechce nechať svoju nastávajúcu samú.
Zvyšok večera strávil v jej tesnej blízkosti, držal ju okolo pásala po svojom boku, usmieval sa na hostí a tancoval.

Jeho myseľ bola však zamestnaná slúžkou.
Nedokázal na ňu prestať myslieť, jej zelené oči, ktoré sa na neho smelo pozerali, sa mu vpálili do hlavy a vždy, keď zavrel oči, videl jej krásnu tvár.

Oh, tá jej krásna tvár.