Proroctvo || Loki Laufeyson || ✓

• 08. •

Loki ležal v nemocnici štvrtý deň a práve dnes ho mali prebrať z umelého spánku.
Freya sa ponúkla, že bude asistovať doktorovi, pretože chcela byť Lokimu nablízku.
Tušila, že ak sa Loki zobudí, bude panikáriť a jeho moc môže stáť niečí život.
Dúfala, že tomu zabráni, ale bála sa aj opaku.

Doktor pomaly odpojil prístroje a opatrne sledoval na monitore, ako si jeho organizmus vedie po odpojení aj prístroja, ktorý za Lokiho dýchal.
Všetko ale prebiehalo v úplnom poriadku a keď sa Loki prvýkrát sám nadýchol, Freya počula, ako sa doktorovi uľavilo.

"Doktor Nordensson!" do izby vbehla hlavná sestra. "Súrny prípad na dvojke! Potrebujú vás tam."

Doktor vyplašene pozrel na Freyu.

"Zvládnete to bezo mňa, Freya?" opýtal sa jej.
"Nejak si poradím."
"Ak by sa čokoľvek dialo, volajte ma. Mal by sa čoskoro zobudiť."

Doktor odišiel a Freya okamžite chytila Lokiho za ruku.

"Počuješ ma? Loki, prosím, odpovedz mi." šepkala vystrašene.

Chvíľku sa nič nedialo. Lokiho ruka voľne ležala Freyi v dlani. Dýchal pomaly a plytko, tvár mal krásnu a pokojnú.
Potom otvoril oči. Prudko a náhle sa nadýchol a vyplašene točil hlavou, netušiac, kde sa nachádza.

"Loki!" Freya sa dvihla zo stoličky.
"Loki?" zamračil sa. "Loki." pozrel von oknom. "Áno, hovorili mi tak. Loki Ódinson."

Smaragdové oči upriamil na Freyu a unavene sa usmial.

"Freya, bál som sa, že o teba prídem." stisol jej ruku, ktorou ho stále držala.
"Ako si ma našiel. A čo sa ti stalo?" pýtala sa. "Nikto nevie, že ťa poznám, musíš si niečo vymyslieť, aby ťa pustili. Potom sa môžeš vrátiť domov."
"Ja nemám domov, Freya. Neviem čo sa stalo, ale keď si odišla, mňa stiahla sila Ásgardu preč. Dlhé hodiny som blúdil tmou až teraz som našiel svetlo."
"Loki, si v nemocnici už štyri dni." Freya sa dotkla jeho tváre a on si ju do jej dlane uvoľnene vložil. "Priviezli ťa druhý deň po tom, čo som tu nastúpila ako zamestnanec. Držali ťa v umelom spánku, ale vyliečil si sa veľmi rýchlo tak sa doktor rozhodol ťa prebrať."
"Štyri dni?" Loki sa snažil sadnúť si, ale Freya ho zastavila.
"Ešte lež. Máš čas."
"Ale veď v tme som bol len niekoľko hodín. Aj ty si tam bola. Spomenul som ti proroctvo, o ktorom mi stále dookola hovoril nejaký hlas."
"Proroctvo som nenašla. Neviem sa skontaktovať s Ásgardom, neprijmú ma späť. Už tam nemám domov."

Hodnú chvíľu pobudli v tichu. Hľadeli na seba, ani jeden sa nevedel nabažiť pohľadu na toho druhého. Usmievali sa, no keď do izby vošiel doktor Nordensson, Freya sa od Lokiho odtiahla.

"Ách, zdravím Vás, neznámy pocestný. Natrápili ste ma, pane. Aj tuto Freyu, celý čas sa o Vás starala." doktor podišiel k Lokimu z druhej strany. "Nemáme od Vás žiadne doklady, našli vás dobitého za mestom. Pamätáte si, čo sa Vám prihodilo, pane?"

Loki pokrútil hlavou.

"Je možné, že ste stratili pamäť. Pri zraneniach hlavy, aké ste mali Vy je to dosť možné. Dúfajme, že sa Vám pamäť vráti. Budeme Vás ešte pár dní sledovať a potom uvidíme."

Doktor si zapísal poznámky do Lokiho karty a pobral sa na odchod. Pri dverách sa zastavil a otočil sa k dvojici.

"Pane, ak Vás prepustíme, budete sa mať kam vrátiť? Máte niekde nejaký domov?"
"Myslím, že asi nie. Neviem ani kde som."
"Myslel som si. Freya Vám všetko vysvetlí, ja sa pokúsim naposledy rozhodiť siete, či po Vás niekde nepátrajú. Ak sa to nepodarí, budeme Vám musieť nájsť náhradné ubytovanie."

Len čo sa za doktorom zavreli dvere, Loki pozrel na Freyu.

"Nikdy o mne nič nezistia. Nemajú odkiaľ. Musím sa dostať na Ásgard a ty musíš ísť so mnou." Loki sa posadil aj napriek Freyinym námietkam.
"Nemôžem, pochop to." Freya pokrútila hlavou. "Ja sa na Ásgard nevrátim. Nemôžem."
"Bez teba neodídem." namietal Loki. "Očividne existuje nejaká sila, ktorá ma sem doviedla. Ktorá ma doviedla za tebou. To nie je náhoda, že som na Midgarde. Ja som sa tu dobrovoľne nevybral. Musím nájsť proroctvo. Musím ísť domov."
"Čo chceš teraz robiť? Nemôžeš odtiaľ len tak odísť."
"Musím. Dobre to vieš." Loki sa obzeral po izbe. "Kde mám moje veci?"
"Boli zničené. Vyhodili ich. Zajtra ti donesiem nové, ale musíš tu ostať. Prosím."

Freya podišla k Lokimu, ktorý nervózne sedel na posteli. Chytila ho za ruku, prosebne na neho hľadela a čakala na jeho odpoveď, ktorá ale neprichádzala.

Loki si Freyu pritiahol do náruče, hľadel na ňu skúmavým pohľadom a čítal v jej tvári to, čo nemohol čítať v jej hlave.

"Freya-"
"Tak ma konečne pobozkaj." šepla ona s úsmevom a Loki sa s úškrnom vrhol na jej pery.

Stratili pojem o čase, boli nenásytní a obom sa konečne splnil sen.

"Odídeš so mnou. Neviem ešte ako, ale odídeš so mnou."
"Loki-" Freya sa dotkla jeho tváre. "Si zasnúbený so Sigyn. Váš vzťah musí byť spečatený manželstvom, inak sa rozpútajú vojny. Vieš, že sa nemôžem vrátiť domov."
"Nechcem Sigyn za ženu. Nechcem vládnuť mojej krajine po jej boku. S ňou nikdy nebudem šťastný." Loki sklopil pohľad.
"Kde sa podel ten majetnícky vladár, ktorého sa každý bál už len pri pomyslení na jeho meno?" Freya mu dvomi prstami podvihla hlavu. "Kde zmizol namyslený boh ľsti a klamstva?" usmiala sa.
"Zamiloval sa." šepol Loki smutne. "Nikdy som si nemyslel, že to je možné. Ale zamiloval som sa a ty ma odmietaš." Freya pokrútila hlavou a cúvla.
"To nejde, Loki. Milujem ťa, ale nemôžem stáť Sigyn v ceste. Netušíš čoho je schopná."
"Ochránim ťa." naliehal.

Freya si povzdychla.

"Vráť sa do postele, prosím. Musím ísť pracovať. Donesiem ti tu nejaké knihy, oblečenie. Len nikam nechoď."
"Bez teba nepôjdem."

Keď Freya opúšťala izbu, Loki ležal v posteli a zamyslene hľadel z okna von.

Na Ásgarde sa zatiaľ Thor pripravoval na cestu na Midgard.

"Musím nájsť svojho brata. A Freyu. Tuším, že sú niekde spolu. Nie je to náhoda, že on zmizol tesne po tom, čo Freya opustila Ásgard a vrátila sa domov."

Vysvetľoval kráľ svojej kráľovnej.

"Ale ako ich nájdeš?"
"Zájdem za starým priateľom. Ten už niečo vymyslí." usmial sa Thor na svoju manželku. "Vrátim sa skoro. Sľubujem."
"Hlavne sa nám vráť živý." Jane sa usmiala a keď sa Thor zohol k jej bruchu, ktoré pobozkal, po tvári sa jej skotúľala slza.
"Milujem vás."