Proroctvo || Loki Laufeyson || ✓

• Koniec •

O tri roky neskôr

"Nebuď taký ustráchaný, Loki Laufeyson. Budeš mať vrásky." Freya mala zo svojho manžela celkom zábavu, no plne rozumela jeho obavám.
"Som mladý na to, aby som mal vrásky. Ale moja dcéra-"
"Hádam, že naša dcéra." skočila mu Freya do rečí.
"Prepáč. Tak naša dcéra sa narodí už čochvíľa a ja mám des z toho, že sa ti niečo stane."

Freya láskyplne objala svojho manžela, pozorujúc západ slnka na horizonte ich kráľovstva, Jötunnu. Loki sklopil hlavu, Freya mu siahala sotva po krk, bola taká drobná.
A krásna.
Pobozkal svoju ženu na vrch hlavy, dlhé paže ovinul okolo jej útleho tela, v ktorom rástla ich láska.

Malá Elin Lokidatter bola spolovice človek a spolovice ľadová obryňa a Lokiho už dlhé mesiace mátali nočné mory o tom, ako mu Freya opäť umiera v náruči po tom, čo mu porodí dcéru.

Freya sa mu vyšmykla z náruče, v ich komnate sa usadila ku stolíku a veľkou kefou si rozčesávala husté ohnivé kučery. Loki podišiel k nej, kefu jej vzal z ruky a sám sa podujal k tomu, aby jej vlasy česal.

"Viem, že máš strach, drahý, ale sľubujem ti, že všetko bude v poriadku."
"Nesľubuj mi niečo, čo nemôžeš splniť, Freya." Loki vrátil kefu na miesto, zaplietol svojej manželke voľný vrkoč a keď si ju obzeral v kozmetickom zrkadle, Freya sa na neho len usmiala.
"Nikdy som ti nesľúbila niečo, čo by som nemohla splniť. Viem, že budem v poriadku. Obidve budeme."

Vstala a ťahajúc Lokiho za ruku sa obaja uložili do postele.
Loki, tak ako vždy od kedy sa Freya stala jeho ženou, si ju privinul k sebe a zaspával až po tom, ako počul, že Freya pravidelne dýcha pokojným spánkom.

Ubehlo niekoľko pokojných dní, Loki tvrdil, že až nudných, až prišiel okamih, ktorého sa desil.

"Hilda! HILDA! Rýchlo, Freya rodí!" Loki pobehoval po paláci splašene a vydesene, keď sa na ich komnate zavreli dvere a Hilda, Freyina osobná služobná, prikázala kráľovi, aby počkal vonku, Loki prišiel skoro o rozum.

Prechádzal po chodbe ako besný tiger, v dlani nervózne prevaľoval ohnivú guľu a keď sa za ním ozval bratov hlas, skoro ju po ňom hodil.

"Ohohóó, braček." Thor sa zasmial a stiahol si brata do pevného objatia. "Ako to ide??"
"Sú tam prekliato dlho, Thor. Počujem ju kričať a nesmiem ísť k nej."
"A malá? Už sa narodila?"
"Nie. Ešte som ju nepočul."
"Neboj sa, uvidíš. Freya je statočná a silná, bude v poriadku." upokojovala ho Jane. "Idem sa tam pozrieť." ásgardská kráľovná vkĺzla do komnaty a Loki sa usadil do kresla na chodbe.
"Neprežijem, ak sa jej niečo stane." schoval si tvár do dlaní.
"Strýko Loki!" Loki dvihol hlavu vo chvíli, keď mu do náruče skočil Leif, Thorov syn.
"Ako si vyrástol, Leif." Loki ho objal. "Počúva ťa otec?" Leif pokrútil hlavou. "A čo som ťa učil, že máš urobiť, keď ťa nepočúva?"
"Mamka mi zakázala čarovať keď tam nie si ty." zapišťal chlapec. "Vraj som na to ešte malý."
"Nikdy nie si malý na ohnivé gule, Leif Thorson, pamätaj na to." Loki jednu takú guľu opäť prevaľoval vo svojej dlani a malý Leif sa s ňou hral.

Freyin krik za dverami stíchol a nahradil ho hlasný plač.
Loki prudko vstal, držiac Leifa stále na rukách.

"Je tu." šepol vydesene. "Narodila sa."

Dvere na komnate sa otvorili a v nich stála Jane s malým bábätkom na rukách.
So širokým úsmevom podala Lokimu drobný plačúci uzlík a Loki si po prvýkrát v živote uvedomil, že sa stal otcom.

"Gratulujem, Loki. Máš krásnu zdravú dcérku."

Loki mlčky hľadel na utíchajúci uzlíček v jeho náručí.
Zelené oči sa stretli s červeno-zelenými. Malá Elin mala jedno oko červené a druhé zelené.
Ale nebola modrá. Bola malá a ružová. Bledá. Ako jej mamka.

"A Freya?" Loki pozrel na Jane.
"Môžeš ísť k nej. Oddychuje."

Keď Loki vošiel do komnaty, služobné už mali takmer všetko upratané.
Freya ležala na obrovskej posteli, oči mala zavreté a bola bledšia než obvykle. Červené vlasy mala na čele spotené, no aj napriek tomu jej stále tvorili okolo hlavy žiarivú korunu.

Loki sa posadil na kraj postele, Freya k nemu otočila hlavu a ich pohľady sa stretli.

"Zvládla som to, kráľ môj." usmiala sa unavene. "Porodila som ti dcérku."
"Nám. Porodila si ju nám, Freya moja." Loki sa m nej sklonil a pobozkal ju na suché pery. "Odpusť, že som niekedy o tebe pochyboval."

V jötunnskom kráľovstve vypukli oslavy, ktoré trvali celé dni a noci.
Všetci sa tešili z toho, že sa narodila malá princezná.

Bolo to niekoľko týždňov potom, keď Freya prechádzala zámkom a kontrolovala, či je všetko v poriadku. Akosi jej ostal zlozvyk z predchádzajúceho zamestnania.

"Kráľovná Freya." ozval sa spoza rohu Heimdallov hlas.
"Prečo ma neprekvapuje, že ťa tu vidím, priateľ môj?" Freya Heimdalla srdečne objala.
"Nezvyknem opúšťať svoje miesto na Bifroste, Freya, ale mala by si vedieť, že v ásgardskej knižnici sa rozžiarila kniha osudu."
"Čo to znamená?"
"Narodila sa ti dcéra. Nie je krvou ásgarďanka, je však potomok obyvateľov kráľovstva. Práve sa jej osud zapísal do knihy."

Freya premýšľala.
Na jednej strane chcela vedieť, čo jej dcéru v budúcnosti čaká.
Nechcela ale predbiehať. Čo ak by to bolo zlé.

"Ty jej osud poznáš?" opýtala sa Freya a Heimdall prikývol.
"Môžem ti to povedať, ak chceš."
"Nie." pokrútila hlavou. "Som zvedavá, ale je to na mojom dievčatku, či to bude chcieť vedieť. Ja som sa ten svoj dozvedela presne vtedy, kedy to bolo potrebné. Aj Elin sa svoj osud dozvie v pravý čas."
"Svoje posolstvo som odovzdal, kráľovná. Teraz sa vrátim na svoje miesto."
"Rada som ťa videla, Heimdall. Pozdravuj odo mňa Thora a Jane."
"Pozdravy odovzdám."

Freya sa rozlúčila s priateľom a zamierila do komnaty, kde potichu vošla.
Očakávala, že Loki aj Elin budú už spať. Opak bol ale pravdou.

Freya potichu zavrela dvere, o ktoré sa oprela, a sledovala Lokiho, ako v rukách kolíše dcérku.
Bol jej otočený chrbtom, Elin mu držala palec v drobnej rúčke a Loki sa jej prihováral nežným hlasom:

"Vďaka tebe má môj svet zmysel, láska moja. Tvoja mamka ma naučila milovať seba samého, ty ma učíš milovať to ostatné."

Freya cítila ako sa jej po líci kotúľa slza.
Prešla pár metrov a zastala za Lokim, ktorý sa napol, no keď ho Freya objala zozadu okolo pása, uvoľnil sa.

"Tušil som, že si tu."
"To bolo krásne, kráľ môj." Freya prešla pred Lokiho, ktorý jej podal dcérku, aby ju nakŕmila.
"Myslel som to vážne. Len vďaka tebe som tým, kým som teraz."
"Nie len vďaka mne. Dokázal si to sám. Ja som len bola pri tebe."
"A za to ti budem na večnosť vďačný."
"Stačí, ak ma budeš naveky milovať. Viac nepotrebujem."
"Budem ťa milovať po zvyšok svojho života. A aj potom."

Idylický okamih v jötunnskom kráľovstve nemohol narušiť nikto.
Freya a Loki si prešli peklom aby našli jeden druhého.
A v hĺbke ásgardskej knižnice sa opäť rozžiarila kniha osudu.

"Majú pred sebou dlhý život." usmial sa Heimdall.

K O N I E C