Proroctvo || Loki Laufeyson || ✓

• 02. •

Sigyn sa po slávnosti vrátila do svojej vlasti, podľa ich starých tradícií sa až do svadby s Lokim nesmela stretávať.

Nasledujúce dni Loki chodil po zámku obozretnejšie. Sledoval služobníctvo, študoval ich pocity, hlavne voči nemu. Väčšine z nich nemal problém prečítať myšlienky, avšak boli tak negatívne, že si to zakazoval. Len ho utvrdzovali v tom, že sa ho naozaj boja.

Na Freyu šťastie nemal. Akoby sa po nej zľahla zem. Začínal sa upodozrievať, že si ju len vymyslel.

Prešli dva týždne.

Loki prijímal správy od Sigyn, ktorá ho informovala o priebehu príprav na svadbu. On, ako dobrý budúci manžel, nechal všetky prípravy na nej.

Pravda ale bola taká, že mu bolo jedno, ako ich svadba bude vyzerať. On sa tam dostaví, povie svoje áno a to bude pre neho koniec. Bude si plniť manželské povinnosti, v prvom rade sa však bude venovať vládnutiu.
A bojom.
Po ničom viac netúžil, len po boji vo vojne, kde by aj zomrel.

"Freya." prekvapila ho jej prítomnosť v jeho komnate, keď sa v jeden deň vrátil skôr z cvičiska.
"Princ môj." uklonila sa mu, držiac v roztrasenej ruke prachovku. "Bolo mi povedané, že do zámku sa vrátite až večer, že vám môžem upratať komnaty."
"Upratovať komnaty mi môžeš, aj keď som v zámku. Doteraz si to robila." Loki odložil svoje dýky do truhlice a otočil sa na služobnú.

Niečo mu tu nehralo. Prečo by odrazu Freya odmietala pratať jeho komnaty, keď sa v nich nachádza. Doteraz jej to problém nerobilo.
Skĺzol ju pohľadom a zameral sa na jej pocity. Len tie u nej vedel prečítať bez problémov. Dnes ho však prekvapil aj strach, ktorý jej koloval žilami.

Pristúpil k nej, ona sklopila pohľad.
Natiahol k nej ruku, ona cúvla.

"Kto ti zakázal chodiť tu, keď som na zámku?" opýtal sa chladne.
"Slečna Geena, pane."
"Prečo?"
"To neviem." do očí, ktoré na neho uprela, sa jej nahrnuli slzy. "Prosím, pane. Môžem teraz odísť?"

Len mlčky prikývol.
Freya okolo neho prebehla, utierajúc si dotieravé slzy, ktoré sa jej preliali cez viečka.

Loki zúril.
Nepáčilo sa mu, že niekto tu vydával rozkazy, o ktorých nevedel.
Ak by tento rozkaz prišiel od jeho brata, bol by oboznámený. Radili sa, dôverovali si, čo po toľkých rokoch bolo víťazstvo pre oboch.

"Geena! Geena?!" Loki vrazil medzi služobníctvo do ich spoločenskej miestnosti. "Kde je Geena?" opýtal sa mladého dievčaťa, ktoré od strachu pred ním cúvlo.
"O- Odišla do mesta, pane." šepla trasúcim sa hlasom.
"Keď sa vráti, nech okamžite príde do mojej komnaty, je to jasné?!" prikázal chladným autoritatívnym hlasom.
"Á- Áno, pane." prikývlo dievča a keď sa Loki otočil na odchod, začul ako potichu fňukla.

Na jednej strane sa mu páčilo, ako sa ho všetci báli. Odjakživa chcel vzbudzovať rešpekt a autoritu. To sa mu aj podarilo. Avšak spolu s tým sa dostavil vedľajší účinok - strach.
Loki šíril strach jediným pohľadom. Vedel, ako elegantne ublížiť ostatným bez toho, aby si zašpinil ruky. Desil deti, desil dospelých.

No najmä začínal desiť sám seba.

Sedel v spálni, obklopovala ho hmla, ktorú nevedomky vyčaroval, keď sa začítal do príbehu o láske medzi príšerou a nevinným dievčaťom. Bol to midgardský príbeh, ktorý sa mu zapáčil. Akosi mu tá príšera pripomínala jeho samotného - vyhnanec schovávajúci pred svetom svoje pocity. Svoje skutočné ja.

Z tranzu ho vytrhlo hlasné zaklopanie, Loki dvihol pohľad k obrovským čiernym dverám a mávnutím ruky ich otvoril.

"Geena." prehovoril ticho. "Očakával som ťa."
"Prišla som, pane, len čo mi Swan odovzdala odkaz." uklonila sa mu.
"Ide o to, Geena, že si zakázala upratovať v mojich komnatách, keď som v zámku ja. Chcem vedieť prečo."

Geena nemala taký zrak ako Loki. Cez hmlu ho ledva videla, keď si uvedomila, že nesedí vo svojom kresle, premohol ju strach.
Loki to cítil. Uškrnul sa, presne o to mu išlo. Nech sa ho tá chamraď len bojí, jemu to už bolo jedno. Aspoň robili to, čo chcel on.

"J- Ja som ne- Nezakázala upratovať-" hlas ju zradil a keď pocítila, ako sa Loki objavil vedľa nej, ustúpila.
"Aspoň neklam! Zakázala si upratovať moje komnaty konkrétnej osobe. Freya doteraz nemala problém prísť tu, aj keď som si čítal. Za posledné dva týždne som ju tu však nevidel. Až dnes."

To dievča zaplatí za to, že si pustilo jazyk na špacír. - pomyslela si Geena, no v tom okamihu ju Loki chytil pod krk.

"To dievča za nič platiť nebude, Geena."
"Pane-" zachrapčala. "Prosím." z očí sa jej spustili slzy, dusila sa.
"Od dnešného dňa bude Freya mojou osobnou služobnou, rozumieš?" Geena prikývla. "Neželám si, aby sa tu objavila iná slúžka. Bude sa starať len o moje komnaty. Nebude podriadená tebe ale mne. Je ti to jasné?"

Geena mlčala. Nepáčilo sa jej Lokiho prikázanie, avšak odporovať princovi sa bála.

"JE TI TO JASNÉ?!" skríkol Loki, ona od ľaku podskočila a prikývla.
"Á- Áno, pane. Rozumiem." pípla.
"Môžeš ísť. Pošli mi ju tu, ja ju už oboznámim s novinkou na zámku."

Geena sa takmer rozbehla ku dverám, no zastavil ju princov hlas.

"Keď odídem do svojho kráľovstva, Freyu si vezmem so sebou."

Geena vtrhla do spoločenskej miestnosti, kde sedeli jej zamestnankyne.

"Čo sa ti stalo?" priskočila k nej Swan, no Geena jej otázku ignorovala a uslzenými očami vyhľadala Freyu.
"Freya." oslovila ju potichu. "Volá ťa k sebe princ."
"Čo odo mňa chce." prekvapilo ju to, no vstala a utrela si ruky, ktorými oberala bylinky a plnila nimi drobné vrecúška, ktoré služobné kládli do skríň.
"Od tohto momentu už nepracuješ pre mňa. Vyžiadal si, že budeš jeho osobnou služobnou."

Freya vstala od stola, jej kolegyne ju vyprevádzali posmeškami, no najviac sa jej dotklo jediné oslovenie:

"Štetka."