Proroctvo || Loki Laufeyson || ✓

• 05. •

Freya sa napokon usadila k stolu, počkala, kým tak urobí princ a spoločne sa pustili do jedla.

Loki bol nervózny. Chcel zistiť, či má jeho brat pravdu a Freya je skutočne do neho zamilovaná.
Jediné, čo však zatiaľ odsledoval bolo to, že Freya je na obyčajnú služobnú príliš inteligentná, sčítaná a pozná kráľovské mravy.

"Freya, odkiaľ vlastne pochádzaš?" zaujímal sa princ po tom, ako mu Freya opäť priznala, že rada počúva tie midgardské príbehy, ktoré Loki číta.
"Priamo z Ásgardu, pane. Matka s otcom umreli keď som mala štyri roky, vychovala ma stará mama."
"Kde je teraz ona?"
"Mŕtva." Freyi stiahlo hrdlo, ale snažila sa nadobudnutú emóciu potlačiť. "Zomrela pred jedenástimi rokmi. Hneď potom som sa zamestnala na zámku."
"Takže tu pracuješ vyše desať rokov?" Freya prikývla.
"Čo robil tvoj otec keď ešte žil?"
"Ani neviem, pane. Na rodičov si nespomínam veľmi dobre. Starká ma brávala na ich hroby, ale nerozprávala o nich. Nikdy."

Celý večer sa niesol v rovnakom duchu, no keď už bola hlboká tma, Freya si uvedomila, že toto čo robí, nie je správne.

"Už by som mala ísť, pane." Freya vstala od stola.
"Nie. Ostaň." Loki vyskočil na nohy. "Prosím." šepol.

Freya zastala, privrela oči a snažila sa potlačiť slzy.

"Pane." povzdychla si. "Smiem sa Vás niečo opýtať?"

Stála mu otočená chrbtom, Loki k nej pristúpil odzadu, cítila jeho dych na krku. Striaslo ju, srdce jej zrýchlene bilo. Okolo lakťa sa jej omotali jeho dlhé prsty, jemne, no prudko si ju otočil k sebe a ona do neho vrazila. Jej drobná rúčka ostala na jeho hrudi, cítil, ako ho teplá dlaň páli aj cez vrstvu oblečenie. Ten dotyk bol pre neho ako vykúpenie z temnoty.

Freya roztiahla prsty, ruku nechala na jeho hrudi, sklopila hlavu a snažila sa nerozplakať. Keď však pod bradou ucítila jeho prsty, ktoré jej dvihli hlavu a ona sa pozrela priamo do jeho zelených očí, nezvládla to.

"Neplač." povedal Loki jemne. "Prosím, neplač. Neublížim ti."
"Už ste mi ublížili, pane." priznala zahanbene.
"Čože?!" Loki vystrašene cúvol. "Ako? Nikdy som ti nijak-"
"Zasnúbili ste sa." šepla, no Loki to aj tak počul.

Vtom mu to celé dalo zmysel.
Jej pokoj, keď pri ňom bola. Thorove slová o láske. Jeho nemohúcnosť dostať sa jej do hlavy.

"Zasnúbil som sa." povedal prosto. "To môžem napraviť." opäť k nej pristúpil. "Povedz mi, čo si sa ma chcela opýtať."
"Prečo mi to robíte?"
"Čo robím?"
"Toto. Všetko. Ubližuje mi to, pane." cúvla od neho, len aby si ju on opäť pritiahol do náruče. "Nie, ja nemôžem. Pracujem pre vás rada, pane. Ale musím odísť. Prosím, nechajte ma odísť zo zámku."

Loki ju pustil. Cítil sa zvláštne. Akosi- Prázdno.
Freya na neho hľadela pohľadom plným smútku, slzy jej stekali po tvári, no on by aj tak povedal, že je prekrásna.

"Prečo odo mňa odchádzaš? Prečo teraz, keď som ťa našiel?"
"Pretože vás milujem, princ môj. Ale vy ste sľúbený inej. A ja nemôžem brániť v kráľovskej dohode."

Freya opustila Lokiho komnatu, vo svojej izbe si zbalila tých pár vecí, ktoré vlastnila a skôr než opustila zámok, vyšla na poschodie, kde bola kráľovská komnata.
Nesmelo zaklopala na obrovské dvere, ktoré sa po chvíli sťažka otvorili a v nich stála kráľovná.

"Pani moja, ospravedlňujem sa, že Vás vyrušujem v takú neskorú hodinu, ale potrebujem hovoriť s kráľom."
"Čo sa ti stalo, dievča zlaté?" kráľovná Jane ju chytila za ruku, vtiahla ju do komnaty a otočila sa smerom na balkón. "Drahý, príď prosím tu."

Len čo Thor zbadal Freyu, uvedomil si, čo asi sa udialo.

"Jane moja. Necháš nás, prosím, chvíľu osamote?" Jane prikývla a odišla do vedľajšej komnaty.

Thor kývol rukou smerom k sedačke, ktorú mali v spálni. Freya si na ňu sadla a Thor zaujal miesto po jej ľavici.

"Asi tuším, čo sa stalo, Freya. Ale aj tak mi to povedz."
"Mňa to tak veľmi mrzí, kráľ môj. Viem, že som len obyčajná slúžka. Nie som hodná ľúbiť ho-" hlas sa jej zlomil a ona prepukla v usedavý plač.
"Prepustil ťa on?"
"Sama- Ja som odišla sama."
"Povedala si mu to?"
"Áno. Všetko." priznala. "Preto musím odísť, pane. Nemôžem viac ostávať na zámku."
"A ja nemám právo brániť ti v tvojom rozhodnutí. Nie si môj otrok." Thor vstal a z truhlice pri balkóne vybral mešec, ktorý podal Freyi.
"Neprišla som žiadať peniaze, kráľ môj."
"Viem. Ber to ako kompenzáciu za tie roky vernej práce, Freya." Thor sa usmial a Freya vstala. "Bola si nám dobrou služobnou. Ak by si sa niekedy v budúcnosti chcela vrátiť, brány tohto zámku sú ti otvorené." uklonil sa jej a ona jemu.
"Ďakujem Vám, pán môj. Ďakujem a dovidenia."

Len čo Freya opustila múry zámku, rozbehla sa krížom cez záhradu do mesta. Mala len jeden cieľ a ten cieľ bol až na konci krajiny.

Loki videl ako jej postava beží záhradou. Zmizla mu medzi domami v meste a on ju ďalej nesledoval. Cítil sa neúplný. Akoby mu chýbala časť jeho osobnosti.

"Čo si tomu úbohému dievčaťu urobil?!" zahrmel bratov hlas v jeho izbe ale Lokim to ani nehlo.

Zdvihol k bratovi červené oči, Thor ho pokojne mohol aj udrieť, on by sa nijak nebránil.

"Ja som neurobil vôbec nič." šepol slabo. "Len som súhlasil s niečím, s čím som nemal."
"Ty-" Thor si sadol k bratovi. "Loki, ty plačeš?"
"Už to tak asi bude." Loki si schoval tvár do dlaní.
"Ty ju skutočne miluješ." veľkú ruku mu položil na rameno.
"Neviem, čo to je. Ale podľa toho čo som o láske a milovaní čítal, tak asi máš pravdu. Naozaj ju milujem."

Thor neveril vlastným ušiam. Nevedel, čo má teraz robiť. Na jednej strane bolo prímerie s ostatnými svetmi, na druhej strane bolo šťastie jeho brata.

Mal pocit, že uviazol medzi dvomi mlynskými kameňmi.