Mafia v krvi

HOTOVÁ KATASTROFA.!

Denis

Tá malá šťanda!!
Vážne si môj otec mohol toto vymyslieť? Čo by on nespravil aby som sa konečne oženil.

Večeriame mäso s ryžou a grilovanou zeleninou. Klasika.
Už ma nebaví počúvať ostatných. A tak siahnem po poháriku whiskey. Otec pozrie na mňa tým najhorším pohľadom aký som kedy videl. Nevšímam si ho. Ani on na mňa nemyslel keď toto zorganizoval.

"Ehm, Denis choď ukázať Alex dom," povedal mi otec.

"Netreba," povedala tá štetka, síce pekná, ale tam to končí.

"No tak Alex, choď," povedal jej otec. Ibaže nie tak milo ako vyzeral.

Postavil som sa od stola. Či ide alebo nie, je mi to jedno, ale ja tu už dlhšie neostanem. Na moje prekvapenie sa postavila aj ona a nasledovala ma. Čo tak jej to trochu okoreniť, nech vie do čoho ide.

Vošiel som do záhrady. Samozrejme v jej spoločnosti. S tou, ktorou ostanem do konca života. Whiskey. A ešte hentou.

Odpil som si z fľaše a sadol si na stoličku. Napil som sa. A znova a znova. Potreboval som to.

Ona sa iba pozerala a neskôr si sadla vedľa mňa. A zobrala mi moju lásku. Odpila si tiež. Nevadilo mi to.

Boli sme ticho. Nikto sa neodvážil začať hovoriť. Ani jeden. Len sme sedeli a popíjali otcovu drahú whiskey. Znova sa potiahla za fľašou, ale ja som ju chytil a odsunul. Spýtavo sa na mňa pozrela.

"Otec ma zabije ak zistí, že si pila... so mnou."

"Nevedela som, že sa bojíš svojho ocinka."

"Vieš čo? Na!" podal som jej fľašu, postavil sa a chcel odísť, ale jej ruka ma zastavila. Keď sa ma dotkla cítil som jej hebkú pokožku. Toto nemohli byť ruky zabijaka. Potiahla ma k sebe a chcela sa ku mne natiahnuť. Mal som pocit, že ma chce pobozkať, ale zase toľko toho nevypila.

"Len zbabelci utekajú," pošepkala mi do ucha.

"Ja nie som zbabelec"

"Nie, to som ja, ty si idiot,"

"Aspoň, že nezaostávaš,"

Nechcel som počuť ako si bude hlúpa pubertiačka vylievať svoje srdiečko, ako jej ho niekto zlomil. Toto fakt nie. Toto totiž hovoria opité baby. Rozhodol som sa odísť. Ibaže môj otec bol vo dverách aj s celou rodinou, mojou aj jej.

"Schovaj to!" povedal som potichu, ale vážne.

Pod bundu, vážne.? To určite nikto neuvidí. Čo to je toto za človeka?

"Úžasné zásnuby," povedal otec.

"Počkaj si na svadbu," smiali sa.

"Neboj sa dlho čakať nebudeš," táto veta mi dodávala nervozitu.

Alex

Dobre, uznávam, že schovať ju pod bundu nebol môj najúžasnejší nápad v živote, ale v tej chvíli mi naozaj nič iné nenapadlo.

Jeho mi bolo jedno, ale problém by som mala aj ja.

Už sa chystali naspäť do domu. Vydýchla som si. No bohužiaľ zbytočne.

Molly, ktorá bola celý čas na záhrade sa objavila v tej najmenej vhodnej chvíli.

Začala štekať na mňa. Ten pes ma prestáva mať rád. Vždy ma kryla a teraz takáto zrada? Tomu blbcovi to nedochádzalo, ale mne už bolo jasné, že sme v hnoji.

Otec prišiel ku mne a vytiahol tú fľašu spod bundy.

"Alex ? To čo je?" Ojoj

"Sirup proti kašľu?" prečo si toto ja robím?

***

Balila som si veci do kufra. Dnes večer totiž odchádzam do môjho nového domova. Jediný kto ide so mnou je Molly.

"Máš všetko?" kričí na mňa Sjuzn zo schodov. Nikdy nám nenahradi našu mamu, ale vzorne sa o nás starala. Bola asi v otcovom veku. Lepšie akoby by si mal nájsť nejakú mladú zlatokopku.

Zvláštne ako celý svoj život viete zabaliť do kufra auta.

Rozlúčila som sa so všetkými. Aj so služobníctvom. Možno pracovali pre nás, ale aj to bola naša rodina.

Prišiel pre mňa Denis. Nemala som chuť ho ani cítiť. Na drzosť som ho obišla a sadla si do svojej najväčšej lásky. Jeho je whiskey a moja je červený Mercedes. Vedela som kam mám ísť. Nepotrebovala som ani jeho pomoc.

Diaľnica bola prázdna. Toto naozaj milujem.

Zrazu okolo mňa prešlo čierne BMW. A z okna ako inak prostredník.

Hajzel. Tak toto ho bude ešte veľmi mrzieť.

Pedál som mala až na podlahe a nenávratne rýchlo som sa rútila ku nemu. Netrvalo dlho a videla som ho v spätnom zrkadle. Amatér.

"Do riti," nemám benzín. Fakt super. Čo teraz akože mám robiť?

Nemám moc na výber. Odbočila som vedľa diaľnice a zastavila. Oprela som si hlavu o volant a zhlboka dýchala. Snažila som sa ukľudniť.

"Dáma v nesnázích?" strčil hlavu do dverí až som mala chuť mu ju tam privrieť.

Bola som ticho. Nechcela som počúvať prednášky o základoch bezpečnej jazdy.

"No poď," na tvári mal široký úsmev.

Na nič som sa nehrala. Nemala som na výber a protestovať neprichádza do úvahy.

Vytiahla som Molly a kráčali sme ku jeho autu. Nemal najhorší vkus...teda na autá.

Molly vyskočila na zadné sedadlo a ja na miesto spolujazdca. Celú cestu bol ticho dokonca ani rádio nehralo. Bol už večer a ja som pomaly zaspávala, bola som neskutočne unavená a sedadlo spolujazdca slúžilo ako príjemná posteľ. Teraz už len počítať ovečky.

Denis

Chcel som začať debatu, ale ona už spala. Bola tam naskladaná až mi jej bolo ľúto. Chudák krk.

Chvíľu sa ešte mrvila a potom položila hlavu na moje rameno.

Konečne som mal príležitosť si ju poriadne obzrieť, je nádherná. Hlavne ten zadok.