Mafia v krvi

KAŽDÝ SA OSPRAVEDLŇUJEME PO SVOJOM

DENIS

Namiesto "najkrajší pár roka" v novinách bolo napísané niečo úplne iné.

Ani som to poriadne nečítal, len som to prebehol očami. Nechcel som to ani vedieť.

Ale už z pár riadkov som pochopil čo som spravil.

Mrzelo ma to trošku... veľmi.

Nevedel som čo mám spraviť a komu sa prvému ospravedlniť.

Keby som toto urobil pár mesiacov dozadu bol by som na seba aj hrdý, ale teraz je to iné.

Úplne iné... išlo o Alex.

...

Nevedel som čo mám urobiť...bolo mi jasné, že každé pozvanie či už na večeru alebo do kina rozhodne odmietne.

Kytica a bonboniéra nebol zrovna môj štýl a myslím že o to ani nestála.

Nejaký darček? Ale aký? Psa už má, takže šteňa je vylúčené.

Auto? Nie, tých ma viac ako dosť.

Rozmýšľal som aj nad rôznymi šperkami ale tie ona vôbec nenosí. Teda aspoň som si zatiaľ žiadny nevšimol.

Nakoniec som sa predsa len rozhodol pre náhrdelník s príveskom v tvare srdca.

Bolo to malé a elegantné a dúfal som že toto mi pomôže sa s ňou udobriť.

...

Večer som mal v pláne jej ho dať aj spolu s ospravedlnením, ale v izbe nebola.

Molly bola doma takže ani vonku nebude.

V posilňovni tiež nebola, ani bazén, sauna či terasa.

Volal som jej, ale hodilo ma to na odkazovač, čo bolo divné a začal som si robiť starosti.

Zrazu som počul buchnutie z pivnice. Zišiel som rýchlo dolu schodmi.

Stála v strede pivnice a pod sebou mala rozbitú fľašu otcovho drahého červeného vína.

"Čo tu robíš?" spýtal som sa jej. Ale bohužiaľ odpoveď som nedostal. Bola ticho a vôbec nemala chuť sa so mnou rozprávať, len ticho hľadela do zeme.

Stál som tam tiež ako taký debil. Neskôr sa zohla, aby pozbierala rozbité sklo z fľaše a utrela mokrú podlahu.

Bál som sa, aby si neublížila.

"Počkaj, ja to urobím," zohol som sa k nej. No ona ma vôbec nevnímala akoby som tu ani nebol.

"Sss" porezala sa. Videl som ako jej tečie krv z ruky a vybehol som hore schodmi po obväz.

Keď som sa vrátil už tam nebola. Kam zas zmizla???
Jediné čo som videl boli kvapky krvi smerujúce po schodoch až do kúpeľne.

Keď som otvoril dvere videl som ako si držala ruku pod prúdom studenej vody.

"Hovoril som, že to urobím.."

Pristúpil som bližšie ku nej a chytil jej ruku, aby som jej ju mohol ošetriť. Prudko sa odtiahla a pozerala na nechápavý výraz na mojej tvári.

"Ale no taaaak, bol som opitý, nemala si to brať tak vážne," toto nebolo dobré ospravedlnenie Denis.

"Takže za to môžem ja?" spýtala sa ma s vysokým obočím.

Chcel som jej povedať, že nie, že všetko to bola moja vina, a že ma to všetko veľmi mrzí, ale všimol som si jej ruku, už ju mala celú od krvi a ja som nechápal ako to, že neprejavuje žiadnu bolesť.

Musela cítiť strašnú bolesť, ale jedinú bolesť, ktorú som na nej videl bola v jej očiach.

V tých nádherných, lesklých, modrých očiach ,ktoré vždy tak žiaria. No dnes ani neviem aké boli, keďže sa na mňa za celý deň ani raz nepozrela.

Alex

Stáli sme v tej kúpeľni ako takí dvaja debili. Ja som si držala ruku, ktorá neskutočne pálila, ale ešte viac ma bolelo čo povedal. Dával mi to za vinu. Úprimne vôbec neviem prečo som v poslednej dobe taká citlivka.

Všetko ma urazí, pre každý škrabanec by som sa išla najradšej rozplakať. Neviem čo to so mnou je.

Keď tá bolesť v ruke neprestávala, dokonca to bolo len horšie a horšie, nahrnuli sa mi slzy do očí.

Ani za svet som nechcela plakať, a už vôbec nie pred ním, ale nedalo sa tomu nijako zabrániť.

Prižmúrila som viečka a už len cítila ako mi horúca kvapalina steká po líci.

Denis si to hneď všimol a stiahol mi ruku pod vodu. Bola to mierna úľava od bolesti.

Denis si položil bradu na vrch mojej hlavy a silno ma objal.

"Prepáč..." nech to myslel akokoľvek, nestačilo mi to.

Jemne sa odtiahol ale stále tak, aby som mala blízko pred očami len jeho hruď.

Začal ma bozkávať na čele, na nose, na líci a nakoniec sa chystal na ústa.

Pri jeho pohybe bližšie ku mne som sa vždy o kúsok odtiahla, pretože ikeď som si to nepripustila, dostával sa mi pod kožu a to po tomto incidente už nemôžem dopustiť.

Škaredo sa na mňa zamračil, chytil ma okolo pása a natlačil si ma najviac na seba a mňa už niečo začínalo tlačiť pod bruškom.

"Cítiš ho? On je taký len kvôli TEBE.." začala som jemne vzdychať na čo sa on uškrnul.

"Denis ja..." nestihla som ani dopovedať a už sme mali spojené pery.

Zdvihol ma na ruky pričom som ja impulzívne otočila okolo neho nohy.

Vysadil ma na umývadlo a rozopol mi nohavice.

Pomaly ich stiahol dole pričom som sa ja musela oprieť o ruku aby som nespadla.

Vyzliekol si tričko a ja som sa oprela o studené zrkadlo za mnou. Bol na neho krásny pohľad a ja som na chvíľku zabudla čo urobil.

Položil mi obe svoje ruky na moje stehná a roztvoril mi nohy. Najprv mi ju olízal cez nohavičky a keď cítil že ja som pripravená, odhrnul si ich nabok...