Mafia v krvi

ĎAKUJEM MAMI

Alex

Už od rána som mala zlý deň.

Ráno som sa zobudila na hrozný krik. Neviem kto to kričal. Neviem prečo niekto kričal. A ani ma to nezaujímalo, ale že vôbec.

Postupne som sa ako tak postavila z postele a išla do kúpeľne. Vyzerala som neskutočne zle. Dúfala som, že sprcha to spraví, ale z nejakého dôvodu nešla teplá voda. A to bolo ešte len ráno. Takžeeeee úplne, že super.

Išla som dole na raňajky. A už tu bolo podozrivo ticho. Nikde nikoho. Odrazu. Čože čože?

Otvorila som chladničku a zase zatvorila. Otvorila som ju ešte raz a stále tam nič nebolo na jedenie. Takže som ju zatvorila znovu s vedomím, že dnes ostanem hladná.

Išla som teda naspäť do izby a už to začalo. Bolela ma hlava, pichalo ma v boku a na bruchu mi ...no neopísateľná bolesť. Bolo mi naozaj zle.

Ľahla som si na posteľ, prevalovala som sa zo strany na stranu, ale nič mi nepomohlo.

Nevedela som čo už mám robiť. Išla som sa prejsť s Molly do lesa. Dúfala som, že mi to pomôže.

No smola Alexandra.

Každých desať sekúnd som musela zastaviť kvôli bolestiam v bruchu. Kráčala som 2 hodiny stále lesom a keď už som začala byť naozaj hladná, otočila som sa na cestu domov.

Prechádzala som sa ďalšie 2 hodiny s nádejou, že už budem konečne doma.

Doma? Čože? To nie je môj domov, iba dom kde bývam.

Kráčala som ďalšiu hodinu a už mi nebolo všetko jedno. Bola som unavená, hladná, bola mi zima, všetko ma bolelo a Molly už tiež mala dosť.

No ešte som sa nevzdávala, išla som stále ďalej a ďalej a stále dúfala, že už konečne prídem naspäť.

Začalo sa pomaly stmievať a to som odchádzala tesne pred obedom.

Už som mala naozaj dosť. Sadla som si na zem. Bolo mi úplne jedno, že si sadnem do snehu. Mrzol mi zadok. Celá som mrzla.

Oprela som sa o strom a Molly si ľahla vedľa mňa. Zavrela som oči. Neviem či som zaspala alebo umrela, no bolo mi naozaj dobre. Ikeď som mrzla a umierala od hladu, stále mi bolo naozaj faaaaaajn.

Denis

Ráno som sa trošku dosť pochytil s otcom. Bolo to kvôli práci. Veď ako inak. Myslím, že našu hádku bolo počuť na celý dom.

Rýchlo som ju ukončil mojím odchodom z domu, ani som nestihol vidieť Alex. Zase na ňu myslím....už by aj stačilo.

Domov som prišiel na obed. Už som bol zvyknutý, že ma vždy privíta Molly. Ale dnes tu vôbec nebola, bolo mi jasné, že je vonku s Alex.

Vôbec som to nejako neriešil a išiel si dorobiť svoje povinnosti do kancelárie.

Keď som mal všetko hotové už bola vonku tma. Bol čas večere, a tak som sa išiel dolu najesť. Všetci sedeli za stolom okrem Alex. Čo nebolo vôbec prekvapenie keďže stále chodila neskoro.

No čo ma prekvapilo bolo to, že ani Molly tu ešte nebola. To znamená, že sa ešte nevrátili.

"Kde je Alex?" spýtal som sa. Bola to otázka určená všetkým no od nikoho som nedostal odpoveď.

Keď už ani po večeri neprišla domov, rozhodol som sa jej zavolať. Ani raz to nezazvonilo a hneď ma to hodilo na odkazovač. Predpokladal som, že ma vybití mobil alebo si ho vypla..alebo a to má najviac znepokojovalo, že nemá signál.