Mafia v krvi

NECHCEM TRIČKO

Alex

Bolo to pekné ospravedlnenie... odpustila som mu čo urobil, ale to je asi tak všetko.

Už to nebude ako predtým, to vôbec nie. Už je s týmto divadielkom koniec. Už nemám chuť sa hrať na dokonalú rodinku...

Všetko to na mňa doľahlo a ja som mala chuť zase plakať. Toto sa mi nikdy ešte nestalo, prečo by som furt len plakala..vždy sa mi to darilo skryť, no odkedy som tu nič iné ani nerobím ako to, že len plačem.
...

Ráno som vstala a jediné čo som bola schopná urobiť bolo si dať vlasy do copu.

Zišla som dole do kuchyne.. bolo mi jasné, že raňajky sa mi stali obedom.
Všetci už jedli a dom bol celkom prázdny. Spravila som si palacinky s ovocím a upratala po sebe kuchyňu.

Potrebovala som ísť na vzduch a keďže som s Molly dlho nebola vonku, rozhodla som sa ísť rovno behať. Vonku už nebolo najteplejšie a stromy už neboli tak sýto zelené. To bol znak, že leto končí..moje najobľúbenejšie ročné obdobie.

Jeseň je faaaaaajn, ale letoooo😍.

Keď som sa vrátila naspäť, už boli všetci doma. Okrem Denisa, samozrejme. Túto skutočnosť som sa snažila ignorovať, ale stále mi vŕtalo v hlave kde by mohol byť.

Celý deň som prespala a z izby som vyšla až na spoločnú večeru ako každú nedeľu. Zase sa ako inak čakalo len na mňa. A zase ako inak ma moja milovaná budúca svokrička prepalovala pohľadom. Všetci boli nahodený ako keby sa deje neviem čo. Chalani mali obleky a vedúca dlhé šaty. A ja.... tepláky a vyťahané tričko.

Denisove tričko.

Domáca mi ho asi nechtiac nechala v skrini, ale hneď som vedela komu patrí. Pretože tá vôňa...no i keď som vedela, že je jeho, obliekla som si ho.

Denis si to všimol takmer okamžite a... vážne sa uškrnul? To isté aj Thomas, hneď vedel komu to tričko patrí.

"To ako si prišla na večeru?..Nehanbíš sa?" ani som si nestihla sadnúť a svokra už začala hysterčiť.

"Snúbenec ju obliekol," Thomas musí vždy otvoriť ústa v ten nemenej vhodnej chvíli.

Ani si neviete predstaviť to trápne ticho a tie pohľady.

Snažila som sa pozerať iba do taniera, ale očkom som uvidela Densiov a Thomasov úškrn, dokonca aj Matt sa usmieval. Len ja som sa schovávala pred prísnym pohľadom svokričky.

Od tohoto momentu nikto nič nepovedal. Jediné čo bolo počuť bolo štrnganie príbormi.

Po večeri som sa išla zase schovať do mojej izby, ibaže som tam mala nezvaného hosťa. Sedel na posteli a obzeral si izbu.

"Čo tu chceš?" spýtala som sa ho odmeraným tónom. Nemal tu čo robiť. Neznášala som keď sa mi niekto hrabe vo veciach a on si práve otváral môj šuflík. So spodnou bielizňou.

"Vypadni!" Akonáhle ho otvoril široko sa usmial. Dokonca uchechtol.

Chytila som ho za ruku a ťahala von z izby. Lebo čokoľvek som povedala, spokojne odignoroval.

"Počkaj, počkaj, nie tak rýchlo. Máš niečo čo je moje." vedela som, že naráža na to tričko.

"Neskôr ti ho donesiem."

"Ibaže ja ho potrebujem teraz, tak šup. Čakám!" Chcel, aby som si ho pred ním vyzliekla a veľmi dobre vedel, že pod ním nič nemám.

"Vravím, že ti ho donesiem." to tričko ostane na mne, povedala som si pre seba.

"Ak si ho nedáš dole ty, tak to urobím ja, ale bez neho neodídem.!!" Stál si za svojim. A nebezpečne rýchlo sa ku mne približoval. Prisahám, že v tom momente má niekto prilepil k zemi, nemohla som sa vôbec pohnúť a úplne som stuhla.

Chytil ma okolo pása a pritiahol si ma ku sebe. Jemne som narazila o jeho hruď. Chytil spodný okraj trička a začal ho ťahať smerom nahor. Začala som rýchlejšie dýchať.

Neviem ani prečo som to urobila, ale zdvihla som ruky hore, aby mi ho mohol úplne vyzliecť. Prevliekol ho cezo mňa a hodil ho na zem.

"Na to, že si si prišiel po to tričko si tu nejako pridlho." Stála som pred ním polonahá a moje bradavky sa opierali o jeho hruď. Vôbec som sa nehanbila.

"Úprimne? Prišiel som si po teba a nie po tričko." Prisal sa mi aj pery a pritiahol si ma ešte bližšie, že som bola na ňom úplne natlačená a jemu to zjavne robilo dobre.

"Alex..." bez zaklopania vošiel Thomas dovnútra.

Myslela som, že ho tam zastrelím, ale na druhú stranu som bola rada, že sem nevošiel niekto iný. On bol tá 'nejlepšia' možnosť.

"Vypadni.!!" vidieť, že aj Denisa to naštvalo.

Thomas sa bez slova vyparil.

"Tak, kde sme to skončili?" zase venoval pozornosť mne.

V tej chvíli mi prebleslo hlavou čo vtedy vykričal keď bol opitý. Vedela som čo bude nasledovať a to sa už nikdy nesmie stať.

"Pokiaľ si dobre pamätám prišiel si si po tričko." Obišla som ho a zdvihla to tričko zo zeme.

"A teraz môžeš ísť...nech sa páči." otvorila som dvere a rukou naznačila, že má odísť.

"Čo sa stalo?" nahodil nechápavý výraz až zosmutnel.

"Máš čo si chcel." Hodila som mu to tričko. Ešte lepšie povedané hodila som ho po ňom.

"Ibaže ja chcem teba," kráčal ku mne.

"Ibaže ja teba nie," nebola to pravda a bolelo ma, že som to musela povedať.

"Čo je to s tebou?" vyzeral ako také šteňa.

"Len chcem, aby si odišiel."

Prišiel ku mne, dal mi pusu na líce a pošepkali do ucha..

" Zlatko, hneď si mala povedať, že máš krámy, išiel by som na to inak." A odišiel. Vôbec nepochopil čo sa mu snažím povedať.....

Čaute decká... prvý krát sa vám prihováram mimo príbehu. Bude to prvý a posledný krát. Dúfam...
A to je prosba... Moc sa mi tam nechodí 'štrnganie' príbormi a preto mi prosím napíšte do komentárov aké sloveso by sa tam hodilo viacej? Za každú odpoveď budem rada. Tak zase v ďalšej časti sa 'vidime'.