Toto je posledná časť z trilógie SENSE OF LIFE. Po narodení dieťaťa sa napätie okolo zmierňuje, no stále to nie je nič extra. Harvey už nemôže ďalej byť v kapele a tak si musia chlapci nájsť člena, ktorý by bol s nimi natrvalo. Taktiež sa opäť objav...
A: Áno mama som to ja, Andrew Robert Fowler - tvoj syn.
Mama na to nič nepovedala iba jej vyšlo pár sĺz.
MA: Oh Andy, tak veľmi si mi chýbal...
A: Je to už dlhá doba čo sme sa nevideli. Celých sedem rokov.
MA: A-a t-tvoje v-vlasy s-sú...
A: ...blond. Áno viem. Nafarbil som si ich už trochu dávnejšie...
MA: A-ale pristanú ti. Naozaj.
A: Uhm a ozaj, kto je tá druhá osoba, ktorej tieň som videl v okne?
MA: No, Kate prišla na návštevu...
A: Kate?
MA: Áno Kate.
A: Ach, tak dlho sme sa nevideli... (K: Kate)
K: Andy?
A: Kate!
K: Poď sem...
Povedala a objala ma.
A: Rád ťa vidím.
K: Aj ja teba Andy...
Povedala a postrapatila mi vlasy.
MA: Mám nápad, poďme si sadnúť a porozprávame sa.
K: Dobrý nápad.
Aby ste boli v obraze Kate je moja kamarátka z detstva. Boli sme bff a zároveň susedia. Naše mami sa často vydávali tak aj my tiež. Poznáme sa prakticky od narodenia... aj keď naposledy som ju videl keď som mal 14. Vtedy sa totiž odsťahovala do Marseille vo Francúzku a od vtedy som ju už nevidel. Pár krát sme si písali listy ale potom to celé nejako stratilo význam. Zároveň sme rovesníci takže sme chodili do rovnekej triedy. Keďže som jedináčik tak som ju bral naozaj ako sestru. Všetko čo ma trápilo som jej hovoril. A ona ma vypočula. Mimochodom toto je ona (v súčastnosti):
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Je naozaj pekná ale... moje srdce už vyplnila láska ku Carrie.
Flashback Išiel som zo školy. Kate nebola dneska v škole. Zvláštne... Ani som sa nešiel opýtať susedov kde je. Rovno som išiel do susednej stodoli, vedel som, že ju tam najdem. Vošiel som dnu.
A: Kate?
Môj hlas sa ozval cez celú stodolu. Odpoveď som hneď dostal.
K: Tu som Andy. Poď na poschodie.
A: Ok.
Povedal som a vyšiel po rebríku až ku senu. Sedela tam Kate a niečo si čítala.
A: Ahoj, prečo si nebola v škole?
K: Ehm no... poviem ti to takto Andy.
Chytila ma za ruky a pozrela mi do očí.
K: Sľub mi len, že nebudeš smutný.
A: Sľubujem Kate.
K: Dobre teda... nebola som v škole preto, lebo som sa musela baliť. Baliť si veci pretože odchádzam.
A: A-a kam odchádzaš a kedy sa vrátiš??
K: No sem sa už asi nikdy nevrátim. Odchádzam žiť do Marseille. Otec tam dostal prácu a... chápeš snáď.
A: Ehm, no, ja-ja.
Neudržal som sa. Začal som strašne plakať. Prišlo mi ľúto, že už svoju bff nikdy neuvidím. Z krku som si dal dole náhradník, na ktorom bolo napísané: Best Friends Forever. Nosil som to každý jeden deň od kedy sme si to spolu s Kate vyrobili. Ona mala taký istý. Tiež ho stále mala na sebe.
K: Andy prosím neplač. Chcem aby si len vedel, že na teba nikdy nezabudnem.
A: Ani ja na teba. Kedy odchádzaš??
K: Až zajtra poobede.
A: Mám nápad! Dneska zažiješ tú najlepšiu noc svojho života!!
K: Andy, ešte nemáme 15, nemôžeme...
A: Ale blbosť, ja som to nemyslel takto.
K: Aha a čo chceš teba robiť??
A: Uvidíš... prídem o 18tej pred tvoj dom.
K: D-dobre.
Išiel som domov. Musím si všetko pripraviť. Mama na mňa z kuchyne zakričala:
MA: Andy poď sem.
A: No? Čo je??
MA: S otcom ti musíme povedať jednu zlú správu-
A: Áno viem, Kate sa sťahuje.
MA: A-ako to vieš??
A: Kate mi to predsa povedala.
Povedal som a išiel do izby. Zobral som si z tamaď gitaru a to bolo asi tak všetko. Prešlo pár hodín a my sme sa mali stretnúť. Prešiel som pred jej dom.
A: Ideme?
K: Hej.
Povedal som a chytil som ju za ruku, rozbehli sme sa smerom na lúku, tam sme si tancovali, spievali, hral som na gitare, ležali v poli a hovorili si tajomstvá. Keď sa už stmievalo tak sme sa rozhodli pomaly vrátiť. Keď sme už boli skoro pri dome tak Kate sa zastavila a povedala:
K: Andy ja, vážim si ťa veľmi, aj ako kamaráta ale... je tu jedna vec, s ktorou sa ti chcem zdvôveriť. Myslím si, že je najvhodnejší čas aby si to vedel keďže už zajtra odchádzam a neuvidíme sa.
A: No?
K: Andy ja... je to už dlhšiu dobu a vlastne... okej poviem to teraz alebo nikdy: Andrew Robert Fowler milu-
MA: Andy poď rýchlo domov!!
A: Už idem!
A: Musím ísť Kate.
Povedal som a dal jej rýchly bozk na pery, keď už je to moja bff, tak prečo nie. No a tak som sa vlastne nikdy nedozvedel tú vec.
Koniec Flashbacku
A neviem to ani doteraz. Ale... možno by som sa jej mohol opýtať. Áno to je skvelý nápad! Zajtra sa jej opýtam.
OKJ ĽUDIA 800 SLOV. Chcela by som robiť kus dlhšie kapitoli, príde mi, že sú hrozne moc krátke...
