Naučiť sa žiť || VMIN

18. Poďme na to

Bol taký nežný, tak.. Príjemne nežný. Nie tak žensky ani podobne. Bol to však chlapec nežný fyzicky aj psychicky. Preto mi trochu nešlo do hlavy, prečo práve on sa ide zúčastniť niečoho takéhoto.

Áno je pravda, Hobi chce mať na chate veľa ľudí, a... Keď sa vlastne tak nad tým zamyslím, nevidím ani jeden dôvod prečo by vlastne Jimin nemohol ísť tiež. Možno tichá voda brehy myje.

Objal som ho, keďže on sa mi automaticky pritisol na hruď vo vrúcnom objatí. Je pekné aké veľké srdiečko má. Jedine ku Kookiemu také veľké srdiečko nemá. Mal by som sa mu ozvať..

"Ahoj Mamka." Pozdravil som ho a on sa automaticky trochu odtiahol a pozrel sa na mňa, videl som ako mu pohľad ubieha na môj krk, ako keby som tam namiesto cucfleku mal vypálený nejaký satanistický znak, ktorého sa on bál.

V jeho očiach som badal niečo.. ako sklamanie? Ani sa mi poriadne neodzdravil, aj keď to v podstate bolo niečo.. len ako prázdna fráza.

"Teším sa na Hobiho oslavu." Zahrkútal sladko a zaklipkal hnedými očkami, keď jemným pohybom hlavy odohnal prameň ružových vlasov z jeho čela.

"Ja ani nie, dúfam že ho nebudem musieť niesť na výplach žalúdka a na náhrobný kameň mu nebudem musieť písať tú potupnú vec že nevie piť.  "Posledné slová som zašepkal ako keby som sa snažil svojho kamaráta zachrániť pred takou potupou.

"Tam sa bude piť?!" Znel dosť vystrašene a vytreštil na mňa oči, na čo som ja reagoval pomerne prekvapene a tiež som vytreštil na neho oči.

"Nooo ano.. Je to jeho oslava, Hobi miluje alkohol.." Podotkol som pomaly a Jimin si oblízol pery a poobzeral sa.

"Nikdy som nepil..." Pošepkal mi potichu a trochu sa začervenal keď pozrel na mňa kútikom oka, ako moc sa hanbil. Ja som sa na neho chlácholivo pousmial.

"To nevadí, tak dnes bude ten deň, kedy tvoja pečeň príde o panenstvo." Prehlásil som hrdo a on sa trochu zasmial. Hneď na to, som začal tlačiť veľký nákupný vozík a zobral tri fľaše Spritu. Voda perfektná na opicu.

Pokračoval som ďalej cez uličky a pri tom počúval Jiminov výlev o tom, ako radšej piť asi nebude aby si nespravil hanbu pred Hobim, stavím sa že vytrčíme päty z obchodu a on už bude piť nejaké pivo. Takže si Jiminov opilecký stav isto nebude ani pamätať.  Dúfam že príde Namjoon a odvezie nás.

"Príde aj JungKook?" Spýtal sama potichu, keď v rukách doniesol asi 10 balíkov čipsov a ja som práve cez celú uličku hádzal do košíka nejaký chlieb aby sme tam nepomreli od hladu.

"Neviem, chcel by som aby tam bol, ale neviem ako by na to reagoval Hoseok, je celkom žiarlivý, celkovo sa bojím ako na tom bude s mojim druhým najlepším kamarátom." Priznal som nahlas svoje obavy z toho, či tam nevznikne nejaká roztržka.

"Celkom ste sa zblížili..." Bol taký tichý... sklesnutý a ja som nechápal prečo. Asi sa len bál dnešného večera.

"S Kookiem? Ano.. je fakt veľmi milý a zlatý." Pre tento krát som sa rozcukroval trochu ja, no rýchlo som sa hodil do normálu.

Jimin zastal pred košíkom oprel sa oň a pozrel sa na mňa. "Dávaj si na neho pozor. Aj malé milé zajačiky vedia nepekne uhryznúť." A ja som prekvapene zažmurkal, lebo som netušil, čo tým vlastne myslel. No niečo vo mne mi povedalo, nech tieto slová beriem aspoň trochu vážne.

Náhle som sa otočil na to, ako som počul rýchle šuchtavé kroky za nami a ufučaného Hobiho, ktorý nás pravdepodobne hľadal po celkom obchode.

"Tu ste!" Jimin mu utekal na pomoc, pretože mal plné ruky krabíc... a predsa len doniesol ten twister! "Máme toľko hier.. Že asi na seba vyhlásim osobný bankrot lebo keď pozerám na ten nákup čo robíte... hej.. Bude to bankrot." Pomaly prikývol a vzdychol si. Ja som sa len spokojne usmial a aj s košíkom sa rozbehol ako so závodný autom smerom k alkoholu.

To je niekedy taký moj druhý domov, nikdy som to síce s alkoholom nejak nehrotil ale vedel ma pekne vytiahnuť z reality. Zobral som kartón piva, na čo som len videl spokojný úsmev najlepšieho kamaráta. Následne som sa rozhodol pre dve fľaše číreho moku, kým Hobi bral jeho takzvaný bylinkový elixír. Pre mňa však sladký bolehlav.

"To ti bude chutiť." Pousmial som sa na Jimina a on na mňa placho pozrel.

"Nebudem piť." Potíšku šepol hanblivým hláskom a s Hobim sme sa ako na povel zasmiali.

"Ale budeš."

                                                                                         ***

Zaplatili sme nákup a aj s celým nákupom sme sa potácali k autu, ktorú už Hobi odomkol a začali sme do neho nakladať nákup. Mal som pravdu. Nevydržal. Otvoril plechovku piva a trochu si z nej odpil. Skutočne len veľmi decentne na čo mi celú plechovku vrazil do rúk s pokojným úsmevom, keď konečne pocítil alkohol.

"Môžme ísť!" Povedal spokojne a sadol si za volant kým Jimin bol odniesť košík, sadol som si na sedadlo spolujazdca ako VIP osoba a sledoval Hobiho ako pije pivo.

"Vieš o tom, že by si nemal, keď ideš za volant.. Zlý šofér si už aj tak.." Poznamenal som opatrne, na čo vošiel Jimin dnu a dostalo sa k nemu že Hobi je zlý šofér.

"So mnou išiel vždy opatrne." Poznamenal potichu a vykukol spoza mňa, že som ho uvidel v späťáku.

"Teba sa len nepokúša zabiť." Mňa áno.

A aj tak bolo. Ako neriadena strela vyštartoval z parkoviska, kedy sa zapínal ešte po ceste, zapol svoje chrčiace rádio, na ktorom naladil nejakú stanicu a nepovolenou rýchlosťou s vodičom, ktorý je pod vplyvom alkoholu a v kufri zakúpený alkohol na falošné občianske sme sa rútili mimo mesta na našu slávnu chatu.