Kde je pravda?

Čo sa deje?

Pohľad Severusa

Sedím za pracovným stolom vo svojej kancelárii. Predo mnou na stole leží fľaša ohnivej whisky a v ruke držím takmer prázdny pohár. Strácam sa vo vlastných myšlienkach a spomienkach na moje zlatíčko. Spomínam na tie šťastné chvíle, ktoré sme s Tomom prežili, kým bol s nami. Pamätám si, tak akoby to bolo včera, na Tomov láskavý pohľad a nežný úsmev, ktorý sa mu objavil na tvári, keď za mnou vstúpil do izby hneď po pôrode. Ležal som na posteli unavený a spotený, ale šťastný. Malého Adriána som držal na rukách a Tom kľačal vedľa postele a držal ma za ruku, kým Adriána bozkával na čelo.

Usmejem sa a svoj pohľad stočím na nástenné hodiny. Povzdychnem si. Je práve čas vydať sa do Veľkej siene. Na jeden hlt dopijem whisky, postavím sa a podídem ku dverám. Oblečiem si plášť a vyjdem na tmavú chodbu.

Nevnímam, ako som sa dostal do siene, ani ako som si sadol za stôl. Premýšľam. Myslím na to, ako by asi vyzeral môj syn, keby tu bol. Potom si spomeniem na toho arogantného Pottera. Je tak neskutočne drzý! Strašne ma irituje!

A k tomu ešte aj práve vchádza do siene. Vidím, ako sa naňho od slizolinského stolu pozerá Draco, môj krstný syn, a zamračím sa. Už skôr som si všimol, že sa mu Potter páči. Síce s tým nesúhlasím, ale nemôžem s tým nič urobiť. Draco sám musí vedieť, čo je preňho najlepšie. A ak má byť šťastný s tým zmetkom, tak nech. Ak s tým bude problém, nech si ho rieši Lucius. Zaraďovanie prvákov pomaly nevnímam. Do mojej fakulty aj tak veľa žiakov nikdy nepribudne a tých pár krokov s pravidlami oboznámia aj ich starší spolužiaci.

Pozriem sa na riaditeľa, a vidím, ako sa šialene, až diabolsky uškrnie na Pottera.  Vedľa neho sa naňho mračí Minerva. Chlapcovi sa v očiach odrazí strach. To je zvláštne. Vždy sa usmievali a chránili ho, a teraz to vyzerá, že ho chcú oni sami zabiť. Ani chrabromilčania sa s ním nerozprávajú. Čo sa to deje? Nemali by ho všetci zasypávať otázkami? Všetci si medzi sebou šuškajú, a na neho sa ani nepozrú. A pokiaľ sa aj pozrú, má jediné šťastie, že pohľady nedokážu zabíjať. Inak by bol už dávno mŕtvy.

Pokrčím nad tým ramenami a pustím sa do jedenia. Veľa toho nezjem. Nie som hladný. Pomaly vstanem od stola, a chystám sa odísť, keď na mňa kývne riaditeľ, aby som za ním prišiel do riaditeľne.

Pomaly prikývnem, a vydám sa tam. Pred chrličom zastavím a poviem heslo. Keď sa zjavia schody, pomaly ich vyjdem. Zaklopem na dvere a vojdem dnu. Riaditeľ už sedí za stolom a usmieva sa. Kedy stihol prísť z Veľkej siene?

Keď sa na mňa pozrie, objavia sa mu v očiach nebezpečné plamene. Potichu zalapem po dychu. Toto nie je ten starý riaditeľ, ktorého poznám. Tento je ako šialený. Ten jeho zvláštny lesk v očiach mi naháňa strach.

Keď sa potom postaví a podíde ku mne, zmocní sa ma priam panika. Jeho ďalšie slová to ešte zhoršia.

Pohľad Draca

Sedím vo Veľkej sieni a pozerám sa na dvere. Každú chvíľu by nimi mal prejsť muž môjho srdca. Harry Potter.

Ach áno, Harry. Je to ten najkrajší, najlepší a najmilší muž, akého poznám. Už minulý rok som sa doňho zamiloval. Teraz ľutujem všetko, čo som mu kedy spravil. Chcem to napraviť, a dúfam, že sa mi to aj podarí. Ak by ma odmietol, neviem, čo by som robil. Neprežil by som, keby ma odmietol.

Nevnímam nič, čo sa okolo mňa deje. Celý čas len pohľadom hypnotizujem Harryho. Nikto sa s ním nerozpráva a mračia sa na neho. Navyše sa mi zdá, že je nejaký nepokojný, až vystrašený. Moju teóriu mi potvrdí, keď potom rýchlosťou blesku vybehne z Veľkej siene.

Nechápavo sa pozerám na dvere, za ktorými Harry zmizol. Chcel by som ísť za ním, aby som ho mohol utešiť, ale viem, že nemôžem.  O chvíľu neskôr už zamračený kráčam smerom k slizolinského klubovni. Čo to dnes bolo s Harrym? Vypočuje si ma a odpustí mi? Môžem dúfať, že by so mnou chcel chodiť? To je vo hviezdach.

Ahoj. Ospravedlňujem sa za chyby, ktoré dom si nevšimla a neopravila ich. Asi som vám nechala pár nezodpovedaných otázok. Ale nebojte sa, všetky odpovede dostanete. Neviem síce kedy, ale dostanete. Srdečne vás pozdravujem a želám krásny zbytok týždňa. Pa😘💜