Kde je pravda?

Vysvetlenie

No, ako vám to povedať. Neviem kedy výjde nová kapitola. Skutočne nie. ElikaSoblova tvoj príbeh sa vtedy celý vymazal, preto ho musím napísať odzačiatku a to bude nejaký čas trvať. Za to sa ospravedlňujem.
Ďalej, mám pripravených viac návrhov kníh, ktoré budem postupne písať (samozrejme až po týchto dvoch príbehoch), alebnevi m, kedy ich dopíšem. Ale dnes som tu a je tu aj nová kapitola, tak si ju užite.

Pohľad Harryho

Keď som sa potom od Draya odtiahol, mohol som v jeho očiach vidieť obrovskú lásku a nehu. V Tom momente som si bol istý, že v mojich očiach sa odráža presne to isté. Veril som mu a bol som ochotný preňho spraviť všetko. Z tej lásky a náhleho šťastia som ho objal. Tým pádom musel na mňa Draco naľahnúť takmer celou svojou váhou. V duchu som sa nad tým pousmial. Popravde, bolo by veľmi zvláštne, keby tu teraz niekto vošiel... Otočil som hlavu na bok, lebo som započul otváranie dverí. V Tom momente som pod svojím, hádam už priateľom úplne stuhol. Vo dverách stál môj ocko a mračil sa.

Teraz si to prosím vás predstavte. Ja ležím na pohovke a rukami okolo krku objímam Draca. On leží na mne a tvár má zaborenú v ohybe môjho krku. Takže ako to celé asi tak mohlo vypadať. Trochu vystrašene sa pozriem na ocka a môj strach sa ukázal byť opodstatnený, keď sa miestnosťou rozľahol jeho hroznový hlas: ,,Draco, Adrián, čo to má do pekla znamenať?!" Draco sa zrejme zľakol, lebo okamžite odskočil takmer dva metre od pohovky. Ja som sa ale zľakol tiež, lebo sa mi v mysli znova objavili záblesky toho sna a útržky spomienok na minulosť, kedy krik neznamenal nikdy nič dobré. Potichu som zakňučal a pritiahol si kolená k hrudi. Pevné som si ich objal rukami, hlavu stiahol medzi ramená a obrátil sa na bok, aby som sa mohol lepšie chrániť. Cítil som, že sa začínam triasť.

Keď som na ramene pocítil dotyk, prudko som sebou trhol. Potom som však zacítil jemnú vanilkovú arómu, ktorá bola tak neskutočne typická len pre jedinú osobu zo školy. Upokojil som sa, keď som v nej spoznal Draca. ,,Už si spokojný Severus?! Vystrašil si ho!" započul som tiché zavrčanie od Draca. Následne sa od dverí ozval smutný povzdych. ,,Ja - prepáč Adrián. Len som bol vystrašený, keď si sa neobjavil vo Veľkej sieni. Vybral som sa ťa hľadať a zacítil som stopy tvojej mágie zo siedmeho poschodia. Hneď som vedel, že budeš tu. Ani si nevieš predstaviť, aké bolo moje prekvapenie, keď som ťa tu našiel s Dracom a ešte v takejto polohe. Mňa to naozaj mrzí. Môžeš mi to prosím odpustiť?" V jeho hlase bol jasne patrný smútok. Možno to bol ten dôvod, prečo som sa už úplne uvoľnil a nechal som sa očkom objať. Na jeho otázku som len pokýval hlavou na súhlas.

,,Ale aj tak sa musíme porozprávať. Draco, prosím, mohol by si nás na chvíľu nechať osamote?" Počul som ockovu tichú otázku. V tom momente som sa napol a v mojom vnútri sa rozpínala neistota. ,,Fajn. Ale neublíž mu." povzdychol si Dray. On na to vážne kývol?! Neistotu pomaly vystriedal strach. Práve, keď som chcel niečo povedať, buchli dvere, ktorými pred pár minútami ocko prešiel. Ten však teraz sedel vedľa mňa a čakal na vysvetlenie.  V jeho očiach sa odrážala mierna výčitka, ale aj starosť a záujem. Povzdychol som si a zhlboka sa nadýchol. S výdychom som začal vysvetľovať: ,,Ocko, ja nechápem, prečo si sa tak naštval. Ani ja a ani Draco už nie sme deti. Navyše som si istý, že by mi nikdy neublížil! A k tomu ho milujem a on miluje mňa. Tak prečo?!" Nechcel som kričať. Skutočne nie. To sa mi zo začiatku aj darilo, ale ku koncu som už naozaj začínal kričať a moje telo sa otriasalo pod silou vzlykov. Neviem síce prečo, ale bolelo ma, že to ocko spravil. Mal som pocit, že mi neverí. Je to predsa môj život, nie?

,,Ale Adrián, ja viem, že už nie ste deti, ale nie ste ešte ani dospelí. Skrátka sa o teba bojím. Ako si povedal, Draco by ti síce neublížil, ale čo by na to povedalo okolie? A čo tvoj otec? Tu nejde o to, že sa milujete, ale že je to v tejto dobe veľmi nebezpečné! Len sa ťa pokúšam chrániť..." Ak mám byť úprimný, jeho odpoveď ma vôbec nepotešila. Aj keď musím priznať, že ma zamrzelo, keď sa mu na konci zlomil hlas. ,,Ja viem ocko. Ale pochop. Už nie sme deti a dokážeme sa o seba postarať. A otcovi to nejako vysvetlíme. Verím, že to pochopí. Predsa len, aj on bol kedysi v našom veku..." Neviem, kde sa vo mne vzala tá drzosť, ale zrejme sa prebudila moja chrabromilská stránka. No čo už. Som osobnosť mnohých tvári a moja rodina si na to bude musieť zvyknúť. ,,Hmmm, tak dobre. Verím ti a budem sa ti snažiť pomôcť. Ale ešte mi odpovedz na jednu otázku." Táto požiadavka ma síce prekvapila, ale bol som rád, že je ochotný mi pomôcť. Preto som len s malým úsmevom kývol na súhlas. Po jeho otázke sa mi však úsmev zmenil na smiech a líčka ozdobila jemná červeň: ,,Mali ste už spolu... TO?" ,,TO?" spýtam zadržiavajúc smiech. ,,Ak tým TO myslíš sex, tak nie. Ešte sme to spolu nerobili." Ocko vyzeral, že sa za svoju otázku začína hanbiť. Keď som však dopovedal, na jeho tvári sa objavila spokojnosť. To už ale nevie, že by mi to vôbec nevadilo. ,,Adrián dávaj na seba pozor. Ja sa to pokúsim vysvetliť tvojmu otcovi. Buďte ale s Dracom zodpovední. Ste práve vo veku, kedy sa vám búria hormóny a neuvedomujete si nástrahy okolného sveta. Môžem ti ale zaručiť, že budem vždy stáť pri tebe." Tentokrát sa radosť objavila aj na mojej tvári. Bol som skutočne rád, že mám rodinu, ktorá pri mne stojí. Od radosti som ho objal a vybehol som z Núdzovej miestnosti na chodbu. 

Tam som sa takmer zrazil s Drayom, ktorý mal na tvári obrovský úsmev a na líčkach červeň. V jeho očiach sa odrážala široká škála pocitov. Od nádeje, cez radosť, až po nekonečnú lásku. To bolo znamením, že náš rozhovor s ockom počul a je rovnako šťastný, ako ja. Hneď ako ma zbadal na chodbe, vtiahol si ma do pevného objatia a hladil ma po vlasoch. Do ucha mi šepkal slová lásky a nehy. Potom si ma vtiahol do láskyplného bozku, na ktorý som mu s radosťou odpovedal. Keď sme sa od seba odtiahli, chytil ma Draco za ruku a ťahal ma do podzemia. Konkrétne do Slizolinskej klubovne, cez ktorú sme sa prehnali ako víchor, a hore schodmi do našej izby. Keď sa za nami zatvorili dvere, Dray ma sotil na posteľ a zamkol dvere...

V tom istom momente pomaly schádzal po schodoch do podzemia profesor elixírov. Na tvári mu hral drobný úsmev a jeho srdce zalievalo teplo. Toto všetko dokázala spôsobiť scéna, ktorú pred chvíľou tajne pozoroval na siedmom poschodí. Teraz si bol už skutočne istý, že Draco je pre jeho syna len to najlepšie. Vrásky mu však stále robil riaditeľ, Lily Potterová, ale aj jeho drahý manžel, ktorému bude musieť vysvetliť, že si ich malý synček našiel priateľa. A čo viac, že jeho priateľ je synom  jedného z jeho najvernejších smrťožrútov a priateľov. Z pier mu unikol tichý povzdych. Toto bude ešte dlhý deň.