Kde je pravda?

Náhla zmena

Pohľad Harryho

Vchádzam do Veľkej siene, ktorá mi ako vždy vyrazila dych. Nikdy ma neprestane prekvapovať, ako nádherne je upravený jej strop. Hviezdy na nej žiaria ako diamanty. Niektoré dokonca aj padajú.

Kým kráčam k svojmu stolu, prezerám si svojich spolužiakov a profesorov.

Od slizolinského stolu sa na mňa pozerá ten namyslený Draco Malfoy. No, síce je namyslený, ale aj neskutočne sexy. Prekvapuje vás to? Tak by som vám mal oznámiť, že som gay. U muklov niečo nepredstaviteľné a v čarodejníckom svete úplne bežné.

Ale späť k Dracovi. Áno, páči sa mi a priťahuje ma. Koho by tiež nepriťahoval, že? Má to však háčik. Je to môj úhlavný nepriateľ. Moja Nemesis. To je však len jeden z dôvodov. Tým druhým je, že jeho rodičia sú na strane temného pána. Ktorého mám vraj zabiť aj keď s tým nesúhlasím. Všetko to robím len na príkaz Dumbledora, ktorý sa ma nikdy na nič nepýta. Hovorí síce, že mu na mne záleží, ale neverím tomu. Vlastne mi nikdy nedal žiadny dôkaz k tomu, že temný pán zrobil niečo hrozné. Teda až na to, že mi zabil rodičov. Viem, mal by som byť nahnevaný, ale nie som. Veď som ich ani nepoznal.

Zo zamyslenia ma vytrhne Dracov nežný úsmev. Odvrátim pohľad, aby som sa nemusel pozerať do tých oceľovo šedých očí. Vidím, že od profesorského stolu sa na mňa usmieva Dumbledore, ale nie je to jeho láskavý úsmev. Vyzerá, ako šialenec, ktorý ušiel z psychiatrie... O pár miest ďalej sa na mňa mračí profesor Snape. To nie je nič nezvyčajné. Profesorka McGonagallová sa tiež mračí a prepichuje ma pohľadom. Niečo mi tu nesedí.

Prídem k svojmu miestu a sadnem si. Ale aj s chrabromilčanmi sa niečo deje. Všetci ma ignorujú, a ak sa aj na mňa pozrú, tak len ako na odpad. Dokonca aj Ron s Hermionou, a to nie je normálne. Pozdvihne nad tým obočie, ale nemám čas nad tým premýšľať, lebo sa začína zaraďovanie.

Väčšina žiakov ide do chrabromilu. Ako inak.  Skoro všetci chcú byť v chrabromile, a tak skúšajú prehovoriť múdry klobúk, aby ich tam zaradil. Tomu sa nečudujem, veď aj ja som urobil to isté.V slizoline síce skončilo pár žiakov, ale nie je to žiadna výhra. Vlastne tam išlo len asi päť žiakov. Práve teraz by som tam bol rád aj ja, ale s tým už nič nespravím.  Bystrohlav a bifľomor tiež nemajú veľa prírastkov, ale je to stále lepšie než so slizolinom.

Opäť sa pozriem na učiteľský stôl a zahľadím sa na Dumbledora. Ten sa o niečom rozpráva s profesorkou McGonagallovou. Vzhliadne na mňa a strašidelne sa uškrnie. Čo to má znamenať? Začínam sa báť.
Konečne sa pred nami objaví jedlo a ja sa rýchlo navečeriam. Keď dojem, vybehnem z Veľkej siene, akoby ma naháňali akromantuly.

Keď konečne dobehnem pred chrabromilskú klubovňu, poviem heslo tučnej dáme a skôr, než sa ma stihne niečo opýtať, vybehnem do klubovne. Nepostrehnem ako som vybehol schody, ale teraz na tom nezáleží. Rozrazím dvere od svojej izby a skočím na posteľ. Pri svojej pravej ruke si všimnem obálku. Opatrne ju vezmem do ruky a poobzerám si ju.

Je na nej napísané moje meno. Pomaly ju otvorím a vyberiem zložený list papiera. Má jemnú citrónovú vôňu, ktorá mi okamžite napovie, kto ten list písal. Ruky sa mi roztrasú začne mi byť zima. Opatrne papier rozložím a začítam sa do stručného odkazu.

Zajtra po vyučovaní príď za mnou do riaditeľne. Musíme sa porozprávať.
P.S. Dones čokoládové žabky.
                                                A.D.

Keď dočítam list, zmocní sa ma panika. Ešte nikdy odo mňa nechcel, aby som sa hneď prvý deň školy dostavil do riaditeľne. Potom si spomeniem, ako sa správal na večeri a moja zlá predtucha sa ešte zhorší. Mám neblahé tušenie, že sa stane niečo, čo mi veľmi zmení život. Otázka znie, či k lepšiemu...

Opäť sa hlásim s novou kapitolou nášho príbehu. Úprimne? Sama som prekvapená, ako sa vyvinul.
Ak budete chcieť, napíšte svoj názor. Vopred zaňho ďakujem a za hlasy tiež. Pa❤️😘😍❤️