Kde je pravda?

Epilóg

O pár rokov neskôr

Pohľad neznámej osoby

Draco sedel na lavičke pred temným sídlom. Na kolenách mu sedel jeho malý syn a v rukách držal dopis rozmočený od vody a sĺz. Za lavičkou stál Tom so svojim manželom a nazerali Dracovi ponad plece. Malý chlapček na Drayových nohách sa zavrtel a s otázkou v očiach sa zahľadel na svojho ocka. Už toľkokrát sa ho pýtal, čo sa stalo s jeho druhým ockom, ale on ho vždy odbil vetou, že je na to ešte príliš malý. Ale dnes, dnes za ním sám prišiel a povedal, že sa konečne dozvie pravdu o tom, čo sa s jeho ockom stalo.

Keď ho chlapec šťastne objal, jeho ocko ho zaviedol na záhradnú lavičku, kde už čakali jeho starí otcovia. Draco sa posadil na lavičku a syna si stiahol do lona. Potom z vrecka kabátu vytiahol papier poškodený zubom času a premočený vodou. Jemne po ňom prešiel rukou a smutne sa pousmial. Potom ho rozložil a po líci sa mu spustila slza. O chvíľu ju nasledovala ďalšia a ďalšia. A tak sme sa ocitli v tejto chvíli. Chlapec otca chytil za ruku a Draco začal rozprávať: ,, Keď si sa narodil, situácia bola veľmi zlá. Tvoj ocko bol predurčený, aby porazil jedného zlého čarodejníka, ktorý chcel ovládnuť svet. To sa mu aj podarilo. Ale zamiešala sa do toho aj Smrť a tvoj ocko musel prijať jej podmienky. Mal to byť trest pre nás. Trest za všetko, čo sme kedy urobili. Hlavne však pre tvojho dedka Toma, ktorý Smrť oklamal a vytvoril horcruxy. To sú predmety veľmi čiernej mágie. Tieto predmety mu umožňovali žiť navždy a to sa Smrti nepáčilo. Aj keď ich po vojne zničil, tvojho ocka už zachrániť nedokázal. Našli sme však ešte jeden list. List na rozlúčku."

Draco sa na chvíľu odmlčal a opäť sa zapozeral na list vo svojich rukách. Vedel, že synovi sľúbil poznať pravdu. Preto teraz nemohol ustúpiť a prerušiť túto chvíľu. Adrián by si to neprial a malý Amand si zaslúži poznať pravdu o tom, ako ich jeho ocko zachránil. Preto sa sklonil, dal svojmu synovi bozk na temeno hlavy a začal čítať list od svojej lásky:

Milý Draco!

Keď čítaš tento list znamená to, že som už dávno prijal podmienky smrti a som mŕtvy. Chcem sa ti poďakovať za všetko, čo si pre mňa urobil. Ďakujem za to, že si bol pri mne, keď som ťa potreboval. Ďakujem ti za tvoju lásku, ktorá mi pomáhala v najťahších časoch a pomohla mi aj poraziť Dumbledora. Ďakujem ti za dar v podobe nášho syna. Verím, že sa oňho dokážeš postarať, keď tu už nebudem. Som si istý, že budeš úžasným otcom a vychováš ho tak, aby sme naňho boli obaja hrdí.

Aj keď viem, že na mňa budeš naštvaný, musel som to urobiť. A keby som sa mal pred toto rozhodnutie postaviť znova, spravím to isté. Lebo vy ste pre mňa najdôležitejšie bytosti na svete a bol by som kvôli vám ochotný zomrieť. Poďakuj prosím za mňa mojím rodičom a povedz im, že som ich mal veľmi rád a budú mi chýbať. Prosím, povedz niekedy nášmu synovi pravdu o tom, čo sa stalo. Želám si, aby sa dozvedel, ako som zomrel. Viem, že potrvá, kým mi odpustíš a som s tým zmierený. Ale neplač Dray. Nikdy neplač kvôli mne.

Aj ten najkrajší kvet raz odkvitne, a každý strom časom uschne. Ja som len ďalšia nedôležitá osoba, ktorá mala šancu pozrieť sa na tento svet. Dostal som od života a osudu dar spoznať teba a vidieť nášho syna. Bol to dar, o ktorom som nikdy ani nesníval a dostal som ho. Dali mi dar rodiny. A aj keď som s vami nebol tak dlho, ako by som si bol želal, som rád za každú chvíľu, ktorú som s vami mohol stráviť.

Teraz, keď píšem tento list, plne si uvedomujem, že ešte nechcem odísť. Želám si, aby som tu s vami mohol ostať ešte aspoň pár minút. Chcel by som sa s vami rozlúčiť, ale to už by som chcel veľa a viem, že ak by som vás videl, už by som nedokázal odísť. Preto sa chcem rozlúčiť aspoň takto. Sľubujem ti a aj nášmu synovi, že na vás budem dávať stále pozor. Nedovolím, aby vám ešte niekedy niekto ublížil, aj keď vám najväčšiu bolesť spôsobím ja.

Nechcem povedať, aby si zabudol, lebo som sobec a nechcem to dovoliť. Nehovorím však, že bolesť prejde. Nie je to pravda. Prejde letná búrka, sneh, či mráz. Aj štipnutie osy prebolí. Ale bolesť v srdci, tá ostáva navždy. Preto ťa prosím nezabudni. Nezabudni, ale vydrž. Náš syn ťa potrebuje a budú ťa potrebovať moji rodičia. A ja, ja na teba budem čakať. To ti sľubujem. Zbohom láska.

Navždy s láskou

tvoj Adrián.

Draco dočítal list a zotrel si slzy s tváre. Naopak jeho malý chlapček sa ho držal okolo krku a objímal ho tak pevne ako by to malo byť naposledy. Jeho čiernu košeľu máčali Amandove slzy, ale on ho nechal. Vedel, že to jeho chlapček potrebuje. Veď aj on stále ešte plače, keď si naňho spomenie. A Tom so Sevom tiež, aj keď sa to pokúšajú skrývať. Ich syn im chýba, rovnako ako jemu. Už ale plakať nebudú. Nikto z nich a vedeli to. Dnes to bolo naposledy a boli to slzy vďačnosti. Adrián sa obetoval, aby oni mohli žiť. Už len kvôli tomu sa nedokážu vzdať a svoj život využijú naplno.

Am sa od svojho otca odtiahol a usmial sa naňho. ,,Ďakujem," to jediné slovo splynulo z jeho pier, keď sa postavil a vzal svojho ocka za ruku. Viedol ho do rohu záhrady a jeho starí otcovia ich nasledovali. Zastavili sa až pri Adriánovom hrade a chlapček si kľakol ku zdobenému náhrobku. ,Tu odpočíva Adrián Malfoy. Hrdina, ktorý v našich srdciach ostane navždy., Hlásal nápis na ňom. Drobná rúčka pohladila zlaté písmená a jeho otec vyčaroval kyticu bielych ruží. Chlapček sa opäť postavil a otočil sa na svojho otca: ,,Toto bol ten najkrajší darček k narodeninám ocko. Ďakujem." Objal ho, kým po jeho tvári stekala jediná slza. Dospelým po líci stiekla posledná slza smútku tiež a potom sa všetci usmiali. Amand vzal svojho ocka a dedka Severusa za ruku a vydal sa s nimi späť do sídla. Len Tom ešte ostal stáť pri hrobe a jemne ho pohladil. Potom sa otočil smerom, kde tušil niečiu prítomnosť. Usmial sa a kývol hlavou. Otočil sa a nasledoval ostatných do sídla, kde čakali už čakali Dracovi rodičia.

,,Všetko najlepšie Am," ozvalo sa vedľa mňa. Otočila som hlavu a stretla sa s pohľadom očí tak podobných malému chlapcovi. Zalievali ich však slzy. Moje inak ľadové srdce zaplnili výčitky. Vytrpel si toho dosť. A aj všetci ostatní. Mal odvahu na to, aby prijal moje podmienky. A len z dôvodu, aby ich ochránil. Musela som sa usmiať. Nikto ho nedokázal zlomiť. Dokonca ani ja nie. Dobre vedel, že už žiť nikdy nebude, no to mu nezabránilo dávať na nich pozor. Keby som mohla, vrátim mu život. To ale nejde. Preto som ho len so smutným úsmevom chytila za rameno a povzbudivo ho stisla. Zvládnu to, som si tým istá. Úsmev mi oplatil a otočil sa. Bol čas vrátiť sa domov. Ku mne domov.

To bol príbeh o chlapcovi, ktorý zomrel, aby iní mohli žiť.

Koniec

(Amand - milovaný)