Kde je pravda?

Som tehotný

Pohľad Harryho

Dnes je sobota. Prešli dva mesiace od tej noci a my sme dnes s Dacom pozvaní na rodinnú večeru do temného sídla. Už pred týždňom som zistil, že som tehotný. Najskôr ma ta správa šokovala, ale som veľmi šťastní. Ešte o tom nikto nevie. Chcel by som im to povedať dnes večer. Trochu sa bojím, ako na túto správu zareagujú, no som predsa syn svojich otcov, tak sa tomu problému postavím čelom. Práve teraz sú tri hodiny poobede a ja sedím na posteli v našej izbe. Dray povedal, že mi oblečenie na večer vyberie sám. Popravde, som za to rád. Narozdiel odo mňa má zmysel pre farby a štýl. Teraz stojí otočený chrbtom ku mne a prehrabuje sa v mojej skrini. Večera sa síce začína až o šiestej, ale chceme tam byť s menším predstihom. To znamená, že o trištvrte na šesť musíme odísť zo slizolínskej klubovne. Draco sa s víťazným úsmevom na perách otočí ku mne a v rukách drží čierne obtiahnuté rifle a zelenú košeľu. Musím sa pousmiať. Nie je to tak dávno, čo ma ju donútil kúpiť s tým, že sa mi nádherne hodí k očiam. Veci mi podá a prejde ku svojej skrini. V nej sa vyzná omnoho lepšie ako v tej mojej, preto o chvíľu vyťahuje šedé nohavice a bielu košeľu. 

Obaja sa vystriedame v kúpeľni a prezlečieme sa. Musím uznať, že vyzerá naozaj úžasne. S jeho vypracovanou postavou sa mu ja nemôžem rovnať... Aj keď v tých veciach, čo mi vybral, vyzerám tiež celkom k svetu. Pousmejem sa pri pohľade do zrkadla. Draco ma objíme okolo pásu a dá mi bozk do vlasov. Zakloním hlavu a opriem si ju o jeho plece, keď sa so mnou zatočí celá miestnosť. On si našťastie zatiaľ nič nevšimol. Ešte máme asi hodinu čas, preto si sadneme na posteľ. Draco sa oprel o opierku a ja som si sadol vedľa neho s knihou v ruke. Oprel som sa o jeho rameno a začítal som sa do knihy. Môj priateľ ma zatiaľ hladil po ruke. Po nejakom čase do mňa mňa mierne štuchol. ,,Už je čas ísť..." Ozval sa mi pri uchu jeho tichý hlas. Prikývol som a odložil knihu na nočný stolík. Postavili sme sa z postele a vybrali sa k ockovi do kabinetu, odkiaľ sme sa letaxovou sieťou dostali až do temného sídla. Keď sme prišli do jedálne, za stolom už sedel otec a Lucius s Narcissou Malfoyovou. ,,Dobrý večer, ahoj." Pozdravili sme sa, keď sme vošli.

S ockom som sa posadil vedľa otca a Draco si šiel sadnúť k svojim rodičom oproti mne.  Hneď ako sme si posadali, sa na stole objavili predkrmy. Ako som stihol zistiť, otec aj Lucius si potrpia na niekoľko chodové večere. Počas celej večere vládla pri stole dusná atmosféra a rozhovor udržoval len ocko s lady Malfoyovou. Po večeri mi prišlo trochu zle, kvôli čomu som zbledol. To samozrejme neušlo môjmu otcovi: ,,Adrián, čo sa deje?" Trochu ma vydesil jeho podozrievavý tón, ale už som nemohol ustúpiť. ,,To nič otec, len... som tehotný." Reakcie ľudí v mojom okolí stáli za to. Narcissa sa začala dusiť, Lucius vyskočil od stola až prevrhol stoličku a stál s ústami otvorenými dokorán. Jeho syn ho vzápätí nasledoval, len s tým rozdielom, že on mal na tvári šťastný úsmev. Otec, ktorý sa práve chystal napiť, ostal zarazený uprostred pohybu. Takže mal pootvorené ústa a ruku s pohárom len pár centimetrov od pier. Len ocko stále pokojne jedol. ,,Adrián!" vykríkol Draco a pribehol ku mne. Pevne, avšak jemne ma objal a šťastne sa smial. Medzitým si Lucius znova sadol a hlavu zložil do dlaní. Temný pán sa otočil na svojho manžela s jasnou otázkou v očiach: ,,Ty si to vedel?,,

Bez toho, aby ocko zdvihol hlavu mu odpovedal: ,,Mal som podozrenie. Adrián začal byť príliš opatrný a mágiu takmer nevyužíval. Vždy, keď mal pocit, že je ohrozený, snažil sa chrániť predovšetkým svoje brucho. Ale istý som si samozrejme nebol. Potvrdil mi to až teraz. Všetci sa teraz pozerali na ocka s otvorenými ústami. ,,Myslím, že je čas vydať sa domov," povedal Lucius a aj so svojou manželkou sa zdvihli od stola. My ostatní sme sa s nimi rozlúčili. Pred odchodom nás pani Malfoyová objala aj so slovami blahoželania. Keď sa od nás odtiahla, bolo vidieť, že má v očiach slzy. Avšak neboli to slzy smútku, ale radosti. Tešila sa, že bude mať vnúča. Potom už aj ona odišla krbom preč. ,,Myslím, že nie je potrebné vám hovoriť, aké to bolo nezodpovedné," ozval sa za nami trochu vyčítavý hlas pána temnôt. Ale keď sme sa otočili, na tvárach oboch mojich rodičov pohrával nežný úsmev. Vyzerá to tak, že len Dracov otec sa nedokáže zmieriť s tým, že bude dedko.  ,,Mali by sme sa vrátiť do školy," začal ocko, ,,lebo ak riaditeľ pojme podozrenie, budeme všetci v nebezpečenstve. A hlavne Adrián. Ale mali by sme ho zo školy radšej stiahnuť. Dumbledore je všímavý, a ako ho poznám, už tiež niečo tuší." Pozrel sa na nás a následne na svojho manžela.

,,Máš pravdu, bolo by to nebezpečné. Ale zároveň bude podozrivé, ak zo školy odíde aj Draco. Aj keď vás nerád rozdeľujem, nemôžete odísť obaja. Ale mohol by si sem chodiť cez Sevov kabinet." Aj keď viem, že majú pravdu, šokovalo ma ich rozhodnutie. Vyplašene som sa stúlil do náruče môjho priateľa a hlavu zavŕtal do jeho hrude. ,,Neboj sa. Tom? Bude lepšie, ak sa už vrátime do školy. Dnes to bol náročný deň a obaja chlapci si potrebujú oddýchnuť." ,,Iste, len choďte. Potom sa vám ozvem. Ale myslím, že riaditeľ to oznámi aj sám..." Započul som ešte časť ich rozhovoru pred tým, než som podľahol únave a zaspal som v Dacovej náruči. Prebralo ma až buchnutie dverí, ktoré Dray nechtiac zabuchol príliš silno. Ospravedlňujúco sa na mňa pozrel a položil ma do postele. Cítil som, že ma kúzlom prezliekol a ľahol si vedľa mňa. Pritúlil som sa k nemu a on ma pevne objal. ,,Milujem vás. Ste pre mňa ten najväčší poklad..." Ozval sa jeho tichý hlas pri mojom uchu a na spánku som ucítil nežný bozk. Pousmial som sa a s úsmevom na perách som sa odobral do ríše snov.